Osevný plán pre marec 2021


Od druhej polovice marca u mňa v zeleninovej záhrade prepukla záhradkárska sezóna na plno 😀. Postupne do záhrady vysádzam priesady zeleniny zo zimného výsevu semien. Je to zelenina, ktorá znesie menšie mrazy približne do -6 °C (špenát, reďkovky, ázijská listová zeleniny, bôb, kaleráb, brokolica...). Po vysadení na záhony je samozrejme prikrytá netkanou textíliou.

Kým som nepoužívala zimnú metódu výsevu semien, tak by som si doma predpestovala priesady nasledovne:
Pestovanie v interiéry: rovnaké ako vo februári plus hrach, cvikla, zeler (ešte v prvej polovici mesiaca), paradajky (na konci mesiaca).
Priamo vysiať von: bôb, cesnak - posledná šanca, od polovice mesiaca vysievam von šalát, špenát, hrach, cibuľa, šalátová - zelená cibuľka, skoré kapustovité (reďkovky, vodnica, kaleráb, kapusta), petržlen, kôpor, koriander, paštrnák, na konci marca zemiaky.



Túto sezónu väčšinu priesad z tohto zoznamu, mám dávno vyrastenú a otuženú. Chýba mi iba cvikla, ktorú som vysiala 28. marca do sadbovačov. Cviklu som, ale túto sezónu nenechala klíčiť doma v teple na parapete, parapeta je už aj tak plne obsadená paprikami. Nechala som ju prikrytú v sadbovači vonku na dvore. Je to zmena oproti minulým sezónam. 
Niekto sa môže diviť, že pestujem cviklu z priesad. Áno viem, je to koreňová zelenina a nie je zvykom pestovať z nej priesady. Ale netreba sa toho báť, cvikla z priesad rastie fakt dobre.


Priamo do záhonov vonku som vysiala šalát, kôpor, reďkovky, paštrnák, mrkvu a petržlen.

Spravila som len jednu veľkú chybu, nezakryla som všetky tieto priame výsevy sieťami proti vtákom. Teda zakryla, ale iba mrkvu. Paštrnák a špenát si to odniesli. Drozdy u nás v záhrade robia veľké škody. Na záhonoch, kde mám čerstvú vrstvu kompostu veľmi radi hrabú a hľadajú dážďovky. Zanechávajú za sebou jednu veľkú spúšť. Pokiaľ chcem niečo vypestovať, tak musím záhony prekrývať. Používam za týmto účelom netkanú textíliu, staré záclony a siete proti vtákom.
Keď som sa poobede vrátila z práce a šla skontrolovať moje záhony, našla som ich rozryté a kompost rozmetaný až na chodníčkoch. Musela som začať od začiatku, opraviť hriadky a vysievať na novo. Dosiala som, len špenát, na paštrnák som už nemala osivo. Hriadku s paštrnákom som už nechala tak, počkám a až paštrnák vyklíči uvidím či z neho niečo ostalo. 





Osevný plán pre február 2021


Obvykle prvý víkend po Valentínovi (14. februára) začínam vysievať svoje semienka zeleniny doma, na okenný parapet. Tento termín je pre mňa orientačný - časový bod od ktorého začínajú byť dni konečne trochu dlhšie. Každým dňom pribúda trochu svetla, vďaka čomu môžu semienka vyklíčiť. Podľa môjho osevného plánu začínam v tomto období s výsevom mrazuvzdornej zeleniny. Patria sem druhy, ktoré znesú menšie mrazy cca do - 6 °C.

Približne po štyroch - piatich týždňoch od vyklíčenia semienok, vysadím priesady do záhrady. V tomto období je obvykle ešte chladno a mráz moje priesady značne ohrozuje. Preto takúto skorú výsadbu ešte zakrývam netkanou bielou textíliou, kým hrozba mrazov nepominie. Je to celkom jednoduchý a bežný postup, žiaľ pre mňa s veľmi neistým výsledkom. Prečo to nie je úplne ideálne? 

Nemám na záhrade skleník ani parenisko, v ktorom by som mohla predpestovať a otužiť sadenice. Moje otužovanie sadeníc zvyčajne prebehne počas niektorého slnečného marcového víkendu. Vynesiem ich cez deň von, na noc dnu a hotovo. Šup s nimi do záhrady na záhony. Viem, to otužovanie je riadne odfláknuté, chcelo by to možno aj 4-5 dní, kým sa trochu zocelia.  Žiaľ na otužovanie počas pracovných dní nemám čas, pretože veľmi skoro ráno odchádzam do práce, a poobede keď sa za šera vraciam to už veľký význam nemá. Takže všetko musím zmáknuť počas víkendu. Preto zvyčajne vyhúknuté a krehké sadenice putujú rovno na záhon. Prežijú len len tie najodolnejšie 😁 Potrebovala som nejaké praktické riešenie tohto môjho problému. Ukázalo sa , že je ním metóda zimného výsevu o ktorej podrobnejšie píšem v tomto príspevku.
Kel predzvesť a brokolica - vysiate priamo von 16. januára. Foto je z 21. marca.

Kým som neobjavila metódu zimného výsevu semien, pravidelne koncom februára som začala s predpestovaním nasledovnej zeleniny:

Predpestovanie v interiéry: bôb, špenát, šalát, cibuľa, zelená cibuľka, skorá kapustová zelenina (kapusta, brokolica, karfiol, kaleráb, vodnica), reďkovky, buľvový fenikel, vňaťový petržlen, koriander, kôpor. Teplomilná zelenina, ktorá dlho klíči - baklažány, papriky, čili.
Priamo von vysiať: bôb a cesnak - pokiaľ som to nestihla v decembri 

Túto sezónu som všetko z tohto zoznamu (okrem papríky, čili a baklažánov) vysiala už v polke januára. Čiže už žiadny interiérový výsev, všetky semienka som vysiala vonku a nechala ich napospas zimnému počasiu. 😉 Koncom marca plánujem všetky priesady, ktoré už budú mať k tomuto termínu pravé lístky vysadiť na záhony do záhrady.

Špenát zo zimného výsevu som vysadila do záhrady už 14. marca. Je pod netkanou textíliou a bez poškodenia zvláda nočné teploty okolo -6 až -7°C. Zatiaľ som nestratila z neho ani jednu priesadu.
Ďalšími kandidátmi na najbližšiu výsadbu do záhrady sú priesady ázijskej zeleniny, brokolica, kel predzvesť, kareláb, vodnice, bôb...


Kareláb a vodnica - vysiate priamo von 16. januára. Foto je z 21. marca.

Po špenáte a reďkovkách sa ako najvitálnejšie priesady zimného výsevu javia ázijské listové zeleniny. Vďaka tomu, že sú semienka vysiate von nie sú dlhé, vytiahnuté a krehké, ale skôr územčisté a robustné. Zimný výsev semienok priamo von má výhodu v tom, že ich už nemusím otužovať a hneď ako sa ukážu pravé lístky, tak priesady môžu ísť priamo do záhrady. 


Ázijská horčica a ázijská kapusta Tatsoi vysiate priamo von 16. januára. Foto je z 21. marca.

Šalátová vodnica a kapusta Bok choy vysiate priamo von 16. januára. Foto je z 21. marc.a

Zo zeleniny, ktorú som zvykla predpestovať v interiéry, ale teraz som ju predpestovala priamo vonku, niektoré druhy ešte k dátumu 23. marec nevyklíčili. Ale to neznamená, že už nevyklíčia, len potrebujú vyššiu teplotu ku klíčeniu semien. Čakajú nás už teplejšie jarné dni tak som zvedavá, kedy začnú rašiť.
Ide o tieto druhy:
  • kapusta biela špicatá expres
  • karfiol, 
  • buľvový fenikel, 
  • vňaťový petržlen, 
  • koriander, 
  • kôpor.

Osevný plán pre január 2021

V januári 2021 som prvý krát začala so zimným výsevom zeleniny a kvetov vonku, bez predpestovania v interiéry. Rozhodla som sa vyskúšať túto metódu, pretože nemám skleník a výsev v interiéry mi absolútne nevyhovoval. Viac o tejto zaujímavej metóde píšem v príspevku o zimnom výseve semien.

Táto neobvyklá metóda ma veľmi oslovila a rozhodla som sa vyskúšať ju na zelenine, ktorá znáša aj menšie mrazy. Pri výbere som sa zamerala na tie druhy zeleniny, ktoré sa bežne predpestovávajú na jar v čase približne od februára do konca apríla. Tu je môj zoznam vybraných druhov zeleniny a kvetov:

čas výsevu 16. január 2021 priamo von do plastových "miniskleníkov"

  • bôb
  • špenát - matador
  • ázijská listová zelenina bokchoi, tatsoi, šalátová vodnica, horčica, šalátová chryzantéma
  • šaláty - rímsky šalát, ľadový šalát, listový šalát - australian treasure
  • šalátovú cibuľku - zimnú sečku a rossa di firenze
  • kuchynskú cibuľu karmen a štutgardskú
  • skorú kapustovitú zeleninu - brokolica sebastian, karfiol, kaleráb, vodnicu tokyo cross F1, hlávkový kel predzvesť, 
  • reďkovky - maslová obria
  • buľvový fenikel
  • mesačné jahody - rujana
  • vňaťový petržlen
  • koriander
  • kôpor
  • harmanček
  • náprstník
  • cínie
  • papuľky
  • krasuľky (kosmos)
  • nevädze
  • ružová šalvia
  • gaura
  • delfínium
  • železník argentínsky

Podrobnejšie poznámky ako sa jednotlivým rastlinám darilo a či sú vhodné pre tento výsev napíšem v ďalších príspevkoch.

 

Zimný výsev semien



S výsevom semienok pravidelne začínam u nás doma na okenných parapetoch, pretože nemám skleník ani parenisko. Každú sezónu bojujem s rovnakými problémami - nedostatkom svetla a miesta. Moja sezóna pestovania vlastných priesad vždy dospeje do fázy, keď mám priesadami preplnené parapety. Nasleduje zúfalé pobiehanie po dome a hľadanie miestečka, kde by som ešte mohla položiť ďalšie sadeničky. Ale náš dom nie je nafukovací, takže voľné miesto samozrejme k dispozícii nemám. Sadenice sú poukladané na parapetoch, na mojom písacom stole, ktorý som za týmto účelom presunula pod okno, a dokonca aj pod stolom, kde samozrejme nie je žiadne svetlo. 😱 Sadenice sú jednoducho všade, veľmi zavadzajú a zároveň nemajú ideálne podmienky na rast. To spôsobí, že sú krehké, slabé, vyhúknuté a poliehavé. Mnohokrát bojujem ešte aj s plesňami, ktoré ich ohrozujú. Do tohto zmätku sa pripoja aj mušky smútivky, ktoré sa začnú liahnuť z výsevného substrátu. Jednoducho jarná záhradkárska idylka ako maľovaná. 😁

Rastlinky cibuľky po vyklíčení na okennej parapete. Za pár dní budú vyhúknuté a slabé a veľká časť z nich zahynie.

Následné otužovanie sadeníc je kapitola sama o sebe. Počas pracovného týždňa odchádzam veľmi skoro ráno do práce. V tomto čase je obvykle ešte zima a nemôžem sadenice vyniesť z domu o šiestej ráno, lebo by zamrzli. Naviac keby aj bolo ráno teplejšie a začala by som ich nosiť von, tak mi zase ujde autobus 😓 Z práce sa vraciam poobede, za šera a to už otužovanie nemá žiadny význam. Moje otužovanie sadeníc prebieha len počas víkendu. Je nedostatočné, a čo si budeme nahovárať z mojich sadeníc vonku prežijú len tí najväčší bojovníci. Potrebovala som nejaké praktické a šikovné riešenie tohto môjho problému. 

Náhoda chcela, že som objavila veľmi zaujímavú metódu zimného výsevu semienok. Prišlo mi to ako dar z jasného neba, keď som ju na internete našla. Zimný výsev semienok je metóda, ktorú vyvinula Trudi Davidoff a píše o nej na svojich stránkach wintersown. 

Čo to vlastne ten zimný výsev semien je.

Zimný výsev je proces klíčenia semien vonku, ešte počas zimy. Regulácia tepla a svetla je ponechaná na prírodu. Po vysiatí semienka vyložím von na dvor, aby mi nezaberali vo vnútri miesto. Nemusím k tomu dokupovať žiadne drahé vybavenie ako sú pestovateľské svetlá, tepelné podložky a súpravy na klíčenie semien. Nemám žiadne starosti s krehkými a neduživými sadenicami.

Semienka si vysejem do miniatúrnych skleníkov, ktoré si vyrobím z plastových obalov z fliaš na nápoje, plastových misiek zo zeleniny predávanej v hypermarketoch a podobne. Jedinou podmienkou je aby bol materiál priehľadný a aby mal drenážne a vetracie otvory. Po vysiatí semienok do takto pripravených skleníkov, ich vyložím do záhrady, do snehu a mrazu. Nemusím sa o ne starať. Polieva ich príroda, keď do miniskleníkov sneží a prší. Len čo sa začne na jar otepľovať, semená budú klíčiť vlastným tempom, rovnako ako v prírode. 

Výhody zimného výsevu.

  • za najväčšiu výhodu pre mňa považujem úsporu miesta. Už mi nebudú zavadzať v obývačke sadenice od polky februára - do polky júna. Semienka idú hneď po vysiatí von.
  • nemáme v dome kopec smútiviek z výsadbového substrátu
  • nemusím kupovať žiadne špeciálne vybavenie, ani drahé pestovateľské lampy
  • úspora energie, pretože nie je potrebné svietiť na sadenice 12 hodín denne
  • sadenice nie je potrebné otužovať pretože už rastú vonku
  • sadenice sú zdravé, odolnejšie a robustnejšie, čo zvyšuje ich šancu na prežitie po vysadení do záhrady
  • s výsevom sa dá začať naozaj veľmi skoro (dokonca už v decembri po zimnom slnovrate, ale tento termín v našej oblasti nie je ideálny) Najvhodnejší čas na zimný výsev u nás je po Novom roku.

Kedy je čas zimného výsevu.

Jedna z vecí, ktorá ma na zimnom výseve semien najviac očarila je, že nemusím sledovať žiadne dátumy výsevu. Už žiadne také ako vysiať 3, 5, 6..... týždňov pred dátumom posledného mrazu v mojej oblasti. Čiže žiadne výsevné harmonogramy, ktorých by bolo potrebné sa obávať. Internetové zdroje uvádzajú, že so zimným výsevom semien je možné začať už od zimného slnovratu (21. december). Toto, ale v mojej oblasti nie je veľmi vhodný termín. December býva ešte veľmi teplý, a semienka vďaka tomu môžu vyklíčiť. Keď sa v januári následne ochladí, tak sadenice zamrznú. Preto je najvhodnejšie so zimným výsevom semien počkať až po novom roku, keď už začne konečne riadne mrznúť. Prvé semienka začnú takto klíčiť začiatkom marca, keď sa začne pomaly otepľovať. 

Vhodné semienka na zimný výsev.

Na zimný výsev je potrebné použiť vhodný typ semien. Ideálna je mrazuvzdorná zelenina ako je špenát, bôb, skoré a neskoré kapustovité, cibuľa, šalát. Z kvetov letničky a trvalky. Môj zoznam vysiatych semien metódou zimného výsevu je spísaný v príspevku Osevný plán pre január 2021.

Výroba mini skleníka:

Pre zimný výsev sa používajú tzv. "mini skleníky", ktoré je potrebné si vyrobiť vlastnoručne z plastových obalov z fliaš na nápoje, plastových misiek zo zeleniny predávanej v hypermarketoch a podobne. Čiže zrecyklujem už použité plastové obaly na niečo užitočné 👍

Fotopostup na výrobu mini skleníka:
Na výrobu mini skleníka potrebujem fľašu z priehľadného plastu, nôž, nožnice, lepiacu pásku, sviečku, kovový drôtik, kliešte, výsadbový substrát a semienka.
  1. Na dne fľaše som prepichla drenážne otvory na odtok prebytočnej vody. Najskôr som sa pokúšala  vyvŕtať ich ostrým nožom, ale hrozilo mi, že si pri tom amputujem všetky prsty 😂 Ukázalo sa, že prepálenie dierok rozžeraveným drôtom je najbezpečnejší spôsob. 



  2. Fľašu som potom rozrezala po obvode na polovicu. Ale nie úplne asi 3 cm som nechala v celku, aby to fungovalo ako "pánty" na viečku.


  3. Naplnila som miniskleník výsevným substrátom približne do výšky 8cm. Dostatočná hrúbka substrátu je dôležitá, pretože takto vysiate semienka zakorenia hlboko. Takže potrebujú dostatok priestoru na rozvinutie svojich korienkov. Dobre som substrát poliala a nechala prebytočnú vodu odtiecť.  


  4. Potom som na povrch navlhčeného substrátu vysiala semená. Treba si dať pozor na príliš hustý výsev. Pokiaľ sú semená vysiate príliš husto, veľmi zle sa od seba oddeľujú priesady pri výsadbe. Zasypala som vrch semien výsadbovým substrátom a ešte raz poliala.



  5. Označila som si, čo som vysiala. A hlavne nezabudla odstrániť vrchnák z fľaše aby mohol prúdiť vzduch do vnútra. 

  6. Na uzavretie skleníka som nasadila naspäť vrchné odrezané veko a prelepila lepiacou páskou, aby mi ich neodfúkol vietor.

  7. Takto vysiaty skleník som vyniesla na dvor. Skleníkom som našla pekné miesto v závetrí, kde na ne bude svietiť slniečko počas jasných dní. V podstate už sa one netreba viac starať, pokiaľ sú na mieste, kde na skleníky môže pršať a snežiť. Týmto sa zabezpečí rastlinkám dostatok vlahy. Ale pokiaľ nie je dostatok zrážok je dobré ich raz do týždňa skontrolovať a poliať. To že je v miniskleníkoch sucho sa dá zistiť podľa toho, že na stenách nie je viditeľná vyzrážaná para. 



Jediná údržba, ktorú na jar priesady v skleníkoch vyžadujú je zabezpečiť, aby sa  neprehriali a neuschli. Takéto miniskleníky sa môžu na slnku naozaj veľmi prehriať a rastliny v nich sa môžu "uvariť". Preto je potrebné ich dobre odvzdušniť. Dá sa to urobiť zväčšením vetracích otvorov, alebo otvorením horných častí miniskleníkov. Na noc je samozrejme znovu potrebné skleníky zavrieť. Pokiaľ sa v priebehu jari ešte veľmi ochladí, je dobré ich na noc zakrývať netkanou bielou textíliou.  Hneď ako bude vhodná doba je potrebné vysadiť priesady do záhrady.  Keď majú sadenice 1-2 pravé listy je čas ich vysadiť. Nie je potrebné ich otužovať, pretože už rastú vonku.

Záhada zelenej a hnedej, alebo ako si vyrobiť kompost.

Keď som začínala s výrobou vlastného kompostu, strávila som mnoho času študovaním veľkého počtu internetových zdrojov na túto tému. Vo všetkých odporúčaniach sa so železnou pravidelnosťou opakovala rovnaká rada. Použi správny pomer zeleného a hnedého materiálu. Na základe tejto rady som musela nájsť odpovede na nasledovné otázky:
  • Čo je to ten zelený a hnedý materiál?
  • Aký je jeho správny pomer?
  • Je táto rada pre mňa vôbec užitočná?

Kompostová kopa

Zelený a hnedý materiál čo to vlastne je?

Rozdelenie na zelený a hnedý materiál je celkom výstižné. Hnedý je akýkoľvek hnedý rastlinný materiál, ktorý zahŕňa opadané lístie, suchú trávu, drevo, papier a slamu. Zelený je akýkoľvek zelený rastlinný materiál a to čerstvo pokosená tráva, čerstvo vytrhaná burina, čerstvé odrezky rastlín a väčšina kuchynského odpadu.

Vďaka tomuto zjednodušenému rozdeleniu na zelené a hnedé je tento princíp ľahšie pochopiteľný. Zelený materiál obsahuje vyššiu hladinu dusíka (N) a hnedý materiál zas vyššiu hladinu uhlíka (C).

Ako zelené rastliny starnú (schnú), postupne strácajú dusík a zároveň hnednú. Počas sezóny majú zelené listy vysokú hladinu dusíka, ale keď na jeseň zhnednú, hladina dusíka v nich klesne. Stane sa z nich hnedý materiál, ktorý má vyšší obsah uhlíka.

Ako som, ale zistila rozdelenie na zelené a hnedé je trochu zavádzajúce. Len podľa farby surovín sa obsah dusíka stanoviť nedá. Napríklad hnoj je v kategórii hnedej alebo zelenej? Podľa farby je hnedý, ale podľa hladiny dusíka je zelený. Takže pokiaľ by som pridala do kompostu hnoj, musím ho brať ako zelenú zložku. To isté platí aj pre odpad z kávy. Káva je hnedá, ale obsahuje vysoké hladiny dusíka preto sa v komposte ráta medzi zelené suroviny.

Záverom je, že pravidlo zelenej a hnedej nemusí vždy fungovať. Hnedé môžu byť zelené, zelené môžu byť hnedé. Myslím, že v tom začína pekný zmätok a pre nováčika v kompostovaní duplovane.
Jesenné lístie - hnedý materiál s vysokým obsahom uhlíka (C)

Ako teda kompostovať- správny pomer C:N

Všeobecné pokyny pre výrobu kompostu (horúci proces) obvykle odporúčajú, aby som zmiešala zelenú a hnedú v správnom pomere. Pretože pokiaľ dosiahnem správny pomer surovín, kompost sa počas tlenia zahreje na vysokú teplotu (cca 70°C) a je skôr pripravený na použitie. Pri týchto teplotách sa zlikviduje aj väčšina semien burín, ľkodcov, prípadne aj nejaké patogény. Odporúčanie pre ideálny pomer zvyčajne znie takto:

C:N je 30:1

To znamená, že správny pomer C:N je 30 dielov uhlíka a 1 diel dusíka. Toto odporúčanie je pre mňa, ako bežnú záhradkárku veľmi ťažko realizovateľné.
Každá ingrediencia má totiž svoj vlastný pomer C:N. Napríklad konský hnoj má pomer uhlíka a dusíka približne 25:1. Jesenné lístie má pomer 30-80:1, v závislosti od veku a typu listov. (Odkaz pod článkom obsahuje zoznam pomerov C:N pre bežné prísady používané v komposte.) Odhadovanie správneho množstva dusíka a uhlíka v jednotlivých materiáloch je podľa mňa príliš komplikované a to, že by sa mi podarilo trafiť správny pomer je veľmi nepravdepodobné. Neviem si predstaviť ako budem analyzovať zloženie obsahu jednotlivých zložiek 😳


Prečo je pomer C:N taký dôležitý?

Správny pomer je dôležitý pokiaľ potrebujeme - chceme robiť tzv. komopstovanie za horúca. Kompostovanie je proces pri ktorom mikroorganizmy degradujú organickú hmotu pridanú na hromadu kompostu. Tieto mikróby majú základné požiadavky na jedlo rovnako ako aj my. Ukázalo sa, že najlepšie rastú, keď je pomer uhlíka k dusíku 30:1.

Správny pomer uhlíka a dusíka robí mikróby šťastnými 😁 a rýchlo sa množia. Rýchlo množiace sa mikróby spôsobia, že proces kompostovania prebehne rýchlo a kompostová kopa sa rýchlo zahreje na požadovanú teplotu. Pre rýchly kompost je teda dôležité dodávať mikróbom správny pomer uhlíka a dusíka.
Kuchynský odpad "tzv. zelený materiál" s vysokým obsahom dusíka (N)

Čo sa stane ak nie je správny pomer C:N?

Mikróby nebudú také šťastné a kompostovaný materiál sa nerozloží tak rýchlo. Kompostovanie prebieha dlhšie a pri nižších teplotách. Je to úplne bežné, hlavne v mojom komposte a taktiež to nie je žiadna tragédia 😁
Na to aby som si vyrobila kompost vôbec nepotrebujem správny pomer C:N. Správny pomer potrebujem len vtedy keď chcem kompost vytvoriť veľmi rýchlo.



Vo videu je môj 5 mesiacov starý kompost pripravovaný metódou za studena.

Realita môjho kompostovania.

Pre mňa ako bežného záhradkára je veľmi ťažké dosiahnuť správny pomer materiálu. 
Po prvé, odkiaľ mám zistiť či moje opadané lístie má pomer 30:1 alebo 80:1? 
Po druhé málokedy mám k dispozícii naraz, v rovnakom čase správne ingrediencie.
Väčšina zelených surovín je k dispozícii v lete. Väčšina hnedých surovín je k dispozícii na jar a na jeseň. Niektoré zdroje odporúčajú skladovať hnedé suroviny, kým nezhromaždím dostatok zelených surovín, a potom ich použiť. To je určite možnosť riešenia, ale:
po tretie chce to oveľa viac práce a 
po štvrté tiež voľný priestor na skladovanie, ktorý nemám.
Realita je taká, že keď pridám na kompostovú kopu zelený a hnedý materiál, priebežne ako ho mám k dispozícii a občas ho premiešam a otočím aj tak skončím s kompostom. Je to len pomalší proces, ale konečný výsledok je aj tak výborný. Jednoducho som si prestala robiť kompostovanie komplikovaným a zaťažovať sa správnymi pomermi uhlíka a dusíka. 😉

Odkazy:

1. Priatelia zeme: http://www.priateliazeme.sk/spz/ako-kompostovat/kompostovacie-suroviny#skladovanie-surovin




Návrh fialového záhonu 3. časť - Ruže

Môj fialový záhon je v polotieni a v takýchto svetelných podmienkach sa veľmi neodporúča pestovať ruže. Pozitívom je, že tieň nie je trvalý, ale pohyblivý. To znamená, že počas dňa je na záhone aj trochu priameho slnka. Pôvodne tu rástli ružové čajohybridy, ktoré aj napriek menšiemu množstvu svetla vydržali rásť na tomto mieste dosť dlho. 

Pravidelne ich trápila čierna škvrnitosť a kvitli menej ako rovnaký kultivar, ktorý rastie na slnečnom mieste. Prežili na záhone približne 15 rokov, ale posledné sezóny už kvitli čoraz menej. Niektoré kríčky mali 2-3 kvietky za celé leto a ani veľmi nestáli za reč. Preto som nemala žiadne výčitky nahradiť ich ružami ktoré sa mi naozaj páčia.

Pri výbere som sa zamerala predovšetkým na ruže, ktoré by mali znášať menej svetla a tiež by mali vyhovovať farebnej palete, ktorú som si vybrala. Ruže tmavých farieb mi u nás v záhrade chýbali, takže výber bol jasný. Bol to tak trochu aj môj zámer sadiť do polotieňa kvety v tmavých farbách. Takýmto ružiam vyhovuje keď nerastú na plnom slnku, ktoré zvykne ich kvety spáliť. 

Ruže, ktoré som si vybrala:


Ruža Cardinal de Richelieu
Ruža Cardinal de Richelieu
Jedna z prvých ruží bez ktorej som nemohla byť je "galika" Cardinal de Richelieu. 
Uvádza sa o ňom, že je vhodný do polotieňa. U mňa sa mu ušlo pravdepodobne najtmavšie miesto. No po prvom roku kvitnutia môžem skonštatovať, že s tým nemá žiadny problém. Lístie mal zdravé bez známok čiernej škvrny až do neskorej jesene. Krásne kvitol aj napriek tomu, že bol vysadený len prvý rok. Naozaj neostal nič dlžný svojej povesti odolnej a zdravej ruži.

Ruža Madamme Hardy
Ruža Félicité Hardy
Damascénska ruža Madamme Félicité Hardy je právom považovaná, za jednu z najkrajších bielych ruží na svete. Nielenže má úplne dokonalý tvar kvetu s neobvyklým zeleným očkom v strede. Jej vôňa je veľmi silná a jemná zároveň. Moja fotka z ďaleka nevystihuje to aká je krásna a zároveň aj veľmi odolná a zdravá ruža. Keď ju stretnete osobne je veľmi ťažké odolať jej a nezamilovať sa. Jedno z mojich najlepších rozhodnutí vysadiť si ju do záhrady.
ruža Rose de Rescht
 ruža Rose de Resht
Jedným z mojich najnovších ružových prírastkov v júli 2020 bola Rose de Resht. Patrí do kategórie veľmi odolných a nenáročných ruží. Má fialovú až fialovo červenú farbu a silnú vôňu typickú pre damašské ruže. Napokon je jednou z nich, takže silná vôňa nie je žiadnym prekvapením.
Ruža Tuscany Superb
ruža Tuscany Superb
Ďalšia galská ruža v mojej zbierke je Tuscany Superb. Jej tmavé kvety žiaria ako staré rubíny a granáty medzi zelenými listami. Je krásna a dobre vychovaná ruža, s peknými listami a luxusnými kvetmi, ktoré zodpovedajú jej starému názvu zamatová ruža. Patrí naviac k veľmi odolným ružiam vhodným na pestovanie aj v chladných oblastiach.

ruža Boule de Neige
Boule de Neige je veľmi vitálná ruža. Zaujmavá je tým, že jej púčiky sú ružovo-červené a rozkvitnú do bielych kvetov. Kvetý sú plné a trochu strapaté, často sa vonkajšie lupienky ohnú a kvety pripomínajú snehové gule. Čo presne vystihuje jej názov, ktorý v preklade znamená snehová gula.

William Shakespeare2000
Na jeseň 2020 som si zadovážila dve posledné ruže do fialového záhonu jednou z nich je moderná anglická ruža William Shakespeare2000 a galská ruža Charles de Mills. 
Ružový kvet Williama Shakespeara2000 na fotke nevyzerá veľmi prvotriedne. Ale netreba sa nechať oklamať, takto totiž rozkvitol po vybalení z krabice, v ktorej mi pricestoval kuriérom zo záhradníctva. Mnohé ruže, sa len veľmi ťažko spamätávajú z prepravy, ale táto ružička hneď po vysadení kvitla až do prvých mrazov. To, že je hodnotená ako jedna z najzdravších ruží vyšľachtených Davidom Austinom je pravda. Verím, že dozreje do svoje povestnej krásy. 

Charles de Mills (Bizarre Triomphant) je tajomná galská ruža, nikto nevie, kto túto starodávnu krásku vyšľachtil. Dokonca ani jej názov nie je istý, ale aj napriek tomu je jednou z najznámejších historických ruží. Preto nemôže chýbať ani v mojom záhone. Vysádzala som ju na jeseň 2020 ešte nekvitla preto nemám fotku. ale bude úžasná viem to :)

ruža Reines des Violletes

Na záver som si nechala svoju kráľovnú záhona. Je ňou ruža Reines des Violletes, čo v preklade znamená kráľovná fialiek. Myslím si, že na svoj veľký moment ešte len čaká. Zatiaľ je veľmi mladá, ale má nádherné, plné a voňavé kvety.

Ruže som doplnila trvalkami a dvojročkami, tu je zopár z nich:

V júni kvitnú na záhone okrasné cesnaky a náprstníky. 
Allium Albopilosum Hviezda Perzie

Digitalis pupurea

Na záhone sú ďalej vysadené gerániá, ktoré dúfam zakryjú osušené listy cesnakov kým sa zatiahnu.
Geránia mám dva kultivary Rozzane a Johnsons blue. Tiež sú vysadené len minulú sezónu a potrebujem aby sa poriadne rozrástli a zakryli pôdu.


geranium Johnsons blue

S ostatnými trvalkami ešte chvíľu počkám a dosádzať budem podľa toho, ako sa rozrastú tie čo som už vysadila.
Záhon je už z veľkej časti vysadený, teraz už mi ostáva len čakať ako mi všetko vyrastie a bude to vyzerať. 😀

Predchádzajúce časti z tejto série sú:

Návrh nového Fialového záhonu 2. časť - JAR

V predchádzajúcom príspevku som sa rozpísala o svojich plánoch pre nový trvalkový záhon. Jedným z mojich zámerov je dosiahnuť, aby bol záhon atraktívny čo najdlhšie počas sezóny. Pre lepšiu predstavu o tom ako to bude v jednotlivých ročných obdobiach na záhone vyzerať som si pripravila obrázkové koláže kvetov. 
Hyacint
Hyacint Carnegie a Blue Jacket (v pozadí)
Na konci zimy by mali na záhone vykuknúť snežienky. Na jeseň (2020) som vysadila zopár cibuliek snežienok (Galanthus ikariae) do pôdopokryvného rozchodníka (Sedum spurium). Zdá sa mi to ako dobrý nápad, aby snežienky rástli pomedzi lístky rozchodníka. Keď snežienky odkvitnú a uschnú, tak ich na jar rašiaci rozchodník schová.

snežienky a rozchodník pochybný

 Na výsledný efekt som veľmi zvedavá, len neviem či sa ho dočkám už na budúcu jar. Snežienkam totiž chvíľu trvá kým sa "rozhodnú" kvitnúť. Cibuľky snežienok sú citlivé na presušenie a to či sa spamätajú z dlhého prevozu od Holandských veľkopestovateľov a pobytu v skladoch a v obchode pravdepodobne uvidím až na jar 2022.


Na celom záhone (presnejšie v úplne celej záhrade) na jar kvitnú červené a žlté tulipány. Sú to Darwinove hybridy Parade a Golden Apeldoorn. Ich divoká farebná kombinácia mi každú jar vážne "vypaľuje zrak" 😃 Kombinácia sýtej červenej a  žltej farby nie je moja šálka kávy. Nechcem týmto dvom kultivarom krivdiť, ich najväčším plusom je stabilita. Nie je potrebné po ich odkvitnutí vyberať cibuľky zo zeme. Bez akejkoľvek ujmy vydržia na záhonoch dlhé roky sú neuveriteľne vytrvalé, nestrácajú na kvalite a čo je úplná topka ešte sa aj samé rozmnožujú. Čo pri záhradných tulipánoch nie je bežná vlastnosť. Nemám ani v pláne zlikvidovať ich úplne v celej záhrade, pretože prakticky bez akejkoľvek údržby kvitnú v hojnom počte a ešte žiadnu sezónu nesklamali. Len tá ich nepodarená farebná kombinácia mi celkom prekáža 😁 Rada by som mala v záhrade na jar aspoň jeden záhon, ktorý mi nespôsobuje vizuálny šok.

červený tulipán - Darwin hybrid Parade
V podstate bol celkom oriešok čím ich nahradím. Tulipány na fialovom záhone určite chcem, ale mali by byť biele, alebo fialové. Hlavne rovnako nízko údržbové ako vyššie spomínané darwinove hybridy. Nemám v pláne absolvovať 2x za sezónu cvičenie so zakopávaním a vykopávaním cibuliek tulipánov. Preto potrebujem kultivary, ktoré jednoducho raz zasadím a už ich potom nemusím riešiť. Najviac sa týmto mojim požiadavkám približujú botanické tulipány. Môžu byť na trvalo zasadené v pôde a nestrácajú na kvalite. Vybrala som si biely botanický tulipán turkestanský (tulipa turkestanica)  a ružovo fialový lilac wonder (tulipa saxatilis)
žltý tulipán - Darwin hybrid golden apeldoorn
Nové tulipány som zatiaľ vysadila len na malom kúsku. podobne ako snežienky aj botanické tulipány zvyčajne potrebujú dlhší čas na rozbeh. Preto nechám dočasne na záhone aj darwinovky, kým sa mi botanické tulipány trochu viac rozrastú. Nedá sa nič robiť ešte budem musieť vydržať tú každoročnú jarnú červeno-žltú divočinu.😁




V apríli až máji by mal nastať naozajstný výbuch kvetov modrice, hyacinty, tulipány, pľúcniky.
Na jeseň som do vonkajšieho oblúka záhonu vysadila približne 150 cibuliek hyacintov vo viacerých odtieňoch fialovej a bielej farby. Neodolala som výhodnej cene za multi packy hyacintov v Lídli 😊 Pri takomto množstve počas kvitnutia prevoňajú hyacinty celý záhon. (aspoň dúfam)

Kým si pomaly utrasiem všetky jarné cibuľoviny podľa mojich predstáv, bude to zopár sezón trvať. Aj preto som nevysadila cibuľovinami kompletne celý záhon. Potrebujem vedieť ako bude môj výsledok počas jari vyzerať a podľa toho sa rozhodnem čo ďalej.
No nie je sa kam ponáhľať a je to veľmi príjemná zábava. Tak si ju šetrím nech mi vydrží čo najdlhšie...


Čo je to kompost

V posledných rokoch sa stalo kompostovanie neuveriteľne moderné. Dobre vyzretý kompost už nie je len "rozmarnosťou" ekologických záhradkárov. Dnes pokiaľ nekompostujete aj v paneláku, tak nie ste dostatočne "cool". Internet je zaplavený množstvom informácií o komposte, žiaľ prevládajú hlavne tie komerčné. Presviedčajúce o tom, že bez nákupu kompostérov, urýchľovačov kompostu, kypriaceho materiálu a čo ja viem, čoho ešte kompost nezvládneme. Zaujímavé je, že príroda to zvláda bez všetkých týchto pomôcok perfektne aj sama. Prečo by sme to nemali jednoducho a bez zbytočností zvládnuť aj my? Výroba kompostu totiž nie je žiadna raketová veda.
kompost kompostovisko
Zdroj obrázku Pexels


To sa mi teraz ľahko hovorí, ale tiež som si prešla svojimi začiatočníckymi peripetiami pri výrobe kompostu. Preto by som sa rada podelila so svojim vedomosťami a hlavne praktickými skúsenosťami pri kompostovaní. Rozhodla som sa napísať na túto tému zopár príspevkov o tom ako sa ľahko dopracovať ku kompostu, alebo ak chcete k "čiernemu zlatu".
Myslím si, že na začiatok by nezaškodilo trochu teórie o tom čo je to vlastne ten kompost. Prípadne by som tento príspevok mohla nazvať "Amatérsky úvod do problematiky kompostu". 😁

Čo je to kompost

Jednoznačná definícia toho, čo je to vlastne kompost sa veľmi ťažko hľadá. Jednotlivé zdroje sa v tom trochu rozchádzajú.
Pokiaľ by som opísala kompost vlastnými, laickými slovami bolo by to nasledovne:
Kompost je drobivá čierna, alebo tmavo hnedá hmota. Vzniká pozbieraním zvyškov rastlín a iného kompostovateľného materiálu, ktorý sa zhromaždí na jednu kopu a počká sa dostatočne dlhý čas, kým sa rozloží na kompost. Čiže kompost je už výsledný produkt, ktorý vznikol v procese kompostovania.

Kompost je rozkladajúci sa organický materiál. 

Keď sa na kompost pozrieme dôkladne, vyzerá ako čierna pôda. Už v ňom nevidíme časti rastlín, z ktorých je vytvorený. Na prvý pohľad sa nám javí ako úplne rozložený, ale nie je to pravda.
Pokiaľ by sme sa na kompost pozreli pod mikroskopom, stále by boli viditeľné kúsky rastlinného materiálu z ktorého vznikol. Aj napriek tomu, v tomto štádiu je kompost hotový a pripravený do záhrady. V záhrade sa naďalej rozkladá a nejaký čas bude pre ňu poskytovať živiny. 

Čo sa stane s kompostom po pridaní do pôdy? 

Po pridaní do pôdy stále pokračuje jeho proces rozkladu a premiešavanie organických a minerálnych látok. Toto premiešavanie sa uskutočňuje cez tráviaci trakt pôdnej fauny predovšetkým dážďoviek. Dážďovky konzumujú kompost a vylučujú natrávený kompost. Baktérie sa živia exktremntmi dážďoviek a trávia ich ešte viac. Tento proces pokračuje dookola znova a znova ešte dlho.

Počas prebiehania tohto procesu sa:

  • zlepšuje štruktúra pôdy
  • dochádza k pomalému uvoľňovaniu živín z kompostu

Štruktúra pôdy

Pokiaľ ste niekedy skúsili kopať v pôde listnatého lesa zistili ste, že pôda je tam čierna a drobivá. Ľahko sa v nej kope, pretože má vynikajúcu štruktúru. Vybudovanie kvalitnej pôdnej štruktúry trvá veľmi dlho a vytvárajú ju pôdne baktérie. Tieto baktérie trávia organický odpad, väčšinou listy zo stromov, ktoré spadnú každú jeseň na zem. 

Po pridaní kompostu do svojej záhrady, napodobňujeme tento proces prebiehajúci v lese. Pridaním kompostu do záhrady, dodávame potravu pre baktérie. Tie potom svojou činnosťou v pôde vytvárajú slizovité látky, ktoré sú rozhodujúce pre tvorbu pôdnej štruktúry. Predstavte si tieto slizovité látky ako lepkavý med. Ten zlepuje do hromady častice ílu a piesku  Týmto sa vytvárajú v pôde väčšie častice, ktoré sa nazývajú agregáty. Agregáty sú dôvod prečo je pôda jemná a drobivá. Agregáty prepúšťajú do pôdy veľa vzduchu a vody a to dáva koreňom ideálny priestor na rast. Baktérie sú zodpovedné za budovanie štrúktúry pôdy. 

Päť mesiacov starý záhradný kompost, vytvorený zo záhradného a kuchynského odpadu.

Živiny sa z kompostu pomaly uvoľňujú

Po pridaní kompostu do záhrady sa z neho stáva organické hnojivo s pomalým uvoľňovaním. V priebehu niekoľkých týždňov sa z neho postupne uvoľnia dostupné výživné látky pre rastliny. Po ich vyčerpaní začína tá pravá mágia. Mikróby v pôde (baktérie, huby, riasy) začnú "jesť" zvyšnú organickú hmotu. Počas procesu ich trávenia sa veľké organické molekuly premieňajú na menšie molekuly živín, ktoré opäť sprístupnia živiny pre rastliny. Tento proces je veľmi pomalý a bude trvať niekoľko rokov. Preto je kompost považovaný za hnojivo s pomalým uvoľňovaním. 
Proces jeho kontinulálneho rozkladu zabezpečuje stabilný prísun živín pre rastliny. 
Ako pokračuje rozklad, čoraz viac kompostu sa postupne premieňa na humus. Keď sa to stane množstvo uvoľnených živín klesá. Preto je dôležité každý rok, do záhrady pridať nejaký kompost.

Použité zdroje:
  1. Wikipedia: https://sk.wikipedia.org/wiki/Kompost
  2. Šimonovičová, A. et al,: Enviromentálna mikrobiológia. 2013 (vysokoškolské skriptá)
  3. Způsoby využívaní a odstraňování odpadů (vysokoškolské skriptá)