Na konci zimy by mali na záhone vykuknúť snežienky. Na jeseň (2020) som vysadila zopár cibuliek snežienok (Galanthus ikariae) do pôdopokryvného rozchodníka (Sedum spurium). Zdá sa mi to ako dobrý nápad, aby snežienky rástli pomedzi lístky rozchodníka. Keď snežienky odkvitnú a uschnú, tak ich na jar rašiaci rozchodník schová.

 Na výsledný efekt som veľmi zvedavá, len neviem či sa ho dočkám už na budúcu jar. Snežienkam totiž chvíľu trvá kým sa "rozhodnú" kvitnúť. Cibuľky snežienok sú citlivé na presušenie a to či sa spamätajú z dlhého prevozu od Holandských veľkopestovateľov a pobytu v skladoch a v obchode pravdepodobne uvidím až na jar 2022.

Na celom záhone (presnejšie v úplne celej záhrade) na jar kvitnú červené a žlté tulipány. Sú to Darwinove hybridy Parade a Golden Apeldoorn. Ich divoká farebná kombinácia mi každú jar vážne "vypaľuje zrak" 😃 Kombinácia sýtej červenej a  žltej farby nie je moja šálka kávy. Nechcem týmto dvom kultivarom krivdiť, ich najväčším plusom je stabilita. Nie je potrebné po ich odkvitnutí vyberať cibuľky zo zeme. Bez akejkoľvek ujmy vydržia na záhonoch dlhé roky sú neuveriteľne vytrvalé, nestrácajú na kvalite a čo je úplná topka ešte sa aj samé rozmnožujú. Čo pri záhradných tulipánoch nie je bežná vlastnosť. Nemám ani v pláne zlikvidovať ich úplne v celej záhrade, pretože prakticky bez akejkoľvek údržby kvitnú v hojnom počte a ešte žiadnu sezónu nesklamali. Len tá ich nepodarená farebná kombinácia mi celkom prekáža 😁 Rada by som mala v záhrade na jar aspoň jeden záhon, ktorý mi nespôsobuje vizuálny šok.