Osevný plán pre február 2021


Obvykle prvý víkend po Valentínovi (14. februára) začínam vysievať svoje semienka zeleniny doma, na okenný parapet. Tento termín je pre mňa orientačný - časový bod od ktorého začínajú byť dni konečne trochu dlhšie. Každým dňom pribúda trochu svetla, vďaka čomu môžu semienka vyklíčiť. Podľa môjho osevného plánu začínam v tomto období s výsevom mrazuvzdornej zeleniny. Patria sem druhy, ktoré znesú menšie mrazy cca do - 6 °C.

Približne po štyroch - piatich týždňoch od vyklíčenia semienok, vysadím priesady do záhrady. V tomto období je obvykle ešte chladno a mráz moje priesady značne ohrozuje. Preto takúto skorú výsadbu ešte zakrývam netkanou bielou textíliou, kým hrozba mrazov nepominie. Je to celkom jednoduchý a bežný postup, žiaľ pre mňa s veľmi neistým výsledkom. Prečo to nie je úplne ideálne? 

Nemám na záhrade skleník ani parenisko, v ktorom by som mohla predpestovať a otužiť sadenice. Moje otužovanie sadeníc zvyčajne prebehne počas niektorého slnečného marcového víkendu. Vynesiem ich cez deň von, na noc dnu a hotovo. Šup s nimi do záhrady na záhony. Viem, to otužovanie je riadne odfláknuté, chcelo by to možno aj 4-5 dní, kým sa trochu zocelia.  Žiaľ na otužovanie počas pracovných dní nemám čas, pretože veľmi skoro ráno odchádzam do práce, a poobede keď sa za šera vraciam to už veľký význam nemá. Takže všetko musím zmáknuť počas víkendu. Preto zvyčajne vyhúknuté a krehké sadenice putujú rovno na záhon. Prežijú len len tie najodolnejšie 😁 Potrebovala som nejaké praktické riešenie tohto môjho problému. Ukázalo sa , že je ním metóda zimného výsevu o ktorej podrobnejšie píšem v tomto príspevku.
Kel predzvesť a brokolica - vysiate priamo von 16. januára. Foto je z 21. marca.

Kým som neobjavila metódu zimného výsevu semien, pravidelne koncom februára som začala s predpestovaním nasledovnej zeleniny:

Predpestovanie v interiéry: bôb, špenát, šalát, cibuľa, zelená cibuľka, skorá kapustová zelenina (kapusta, brokolica, karfiol, kaleráb, vodnica), reďkovky, buľvový fenikel, vňaťový petržlen, koriander, kôpor. Teplomilná zelenina, ktorá dlho klíči - baklažány, papriky, čili.
Priamo von vysiať: bôb a cesnak - pokiaľ som to nestihla v decembri 

Túto sezónu som všetko z tohto zoznamu (okrem papríky, čili a baklažánov) vysiala už v polke januára. Čiže už žiadny interiérový výsev, všetky semienka som vysiala vonku a nechala ich napospas zimnému počasiu. 😉 Koncom marca plánujem všetky priesady, ktoré už budú mať k tomuto termínu pravé lístky vysadiť na záhony do záhrady.

Špenát zo zimného výsevu som vysadila do záhrady už 14. marca. Je pod netkanou textíliou a bez poškodenia zvláda nočné teploty okolo -6 až -7°C. Zatiaľ som nestratila z neho ani jednu priesadu.
Ďalšími kandidátmi na najbližšiu výsadbu do záhrady sú priesady ázijskej zeleniny, brokolica, kel predzvesť, kareláb, vodnice, bôb...


Kareláb a vodnica - vysiate priamo von 16. januára. Foto je z 21. marca.

Po špenáte a reďkovkách sa ako najvitálnejšie priesady zimného výsevu javia ázijské listové zeleniny. Vďaka tomu, že sú semienka vysiate von nie sú dlhé, vytiahnuté a krehké, ale skôr územčisté a robustné. Zimný výsev semienok priamo von má výhodu v tom, že ich už nemusím otužovať a hneď ako sa ukážu pravé lístky, tak priesady môžu ísť priamo do záhrady. 


Ázijská horčica a ázijská kapusta Tatsoi vysiate priamo von 16. januára. Foto je z 21. marca.

Šalátová vodnica a kapusta Bok choy vysiate priamo von 16. januára. Foto je z 21. marc.a

Zo zeleniny, ktorú som zvykla predpestovať v interiéry, ale teraz som ju predpestovala priamo vonku, niektoré druhy ešte k dátumu 23. marec nevyklíčili. Ale to neznamená, že už nevyklíčia, len potrebujú vyššiu teplotu ku klíčeniu semien. Čakajú nás už teplejšie jarné dni tak som zvedavá, kedy začnú rašiť.
Ide o tieto druhy:
  • kapusta biela špicatá expres
  • karfiol, 
  • buľvový fenikel, 
  • vňaťový petržlen, 
  • koriander, 
  • kôpor.

Osevný plán pre január 2021

V januári 2021 som prvý krát začala so zimným výsevom zeleniny a kvetov vonku, bez predpestovania v interiéry. Rozhodla som sa vyskúšať túto metódu, pretože nemám skleník a výsev v interiéry mi absolútne nevyhovoval. Viac o tejto zaujímavej metóde píšem v príspevku o zimnom výseve semien.

Táto neobvyklá metóda ma veľmi oslovila a rozhodla som sa vyskúšať ju na zelenine, ktorá znáša aj menšie mrazy. Pri výbere som sa zamerala na tie druhy zeleniny, ktoré sa bežne predpestovávajú na jar v čase približne od februára do konca apríla. Tu je môj zoznam vybraných druhov zeleniny a kvetov:

čas výsevu 16. január 2021 priamo von do plastových "miniskleníkov"

  • bôb
  • špenát - matador
  • ázijská listová zelenina bokchoi, tatsoi, šalátová vodnica, horčica, šalátová chryzantéma
  • šaláty - rímsky šalát, ľadový šalát, listový šalát - australian treasure
  • šalátovú cibuľku - zimnú sečku a rossa di firenze
  • kuchynskú cibuľu karmen a štutgardskú
  • skorú kapustovitú zeleninu - brokolica sebastian, karfiol, kaleráb, vodnicu tokyo cross F1, hlávkový kel predzvesť, 
  • reďkovky - maslová obria
  • buľvový fenikel
  • mesačné jahody - rujana
  • vňaťový petržlen
  • koriander
  • kôpor
  • harmanček
  • náprstník
  • cínie
  • papuľky
  • krasuľky (kosmos)
  • nevädze
  • ružová šalvia
  • gaura
  • delfínium
  • železník argentínsky

Podrobnejšie poznámky ako sa jednotlivým rastlinám darilo a či sú vhodné pre tento výsev napíšem v ďalších príspevkoch.

 

Zimný výsev semien



S výsevom semienok pravidelne začínam u nás doma na okenných parapetoch, pretože nemám skleník ani parenisko. Každú sezónu bojujem s rovnakými problémami - nedostatkom svetla a miesta. Moja sezóna pestovania vlastných priesad vždy dospeje do fázy, keď mám priesadami preplnené parapety. Nasleduje zúfalé pobiehanie po dome a hľadanie miestečka, kde by som ešte mohla položiť ďalšie sadeničky. Ale náš dom nie je nafukovací, takže voľné miesto samozrejme k dispozícii nemám. Sadenice sú poukladané na parapetoch, na mojom písacom stole, ktorý som za týmto účelom presunula pod okno, a dokonca aj pod stolom, kde samozrejme nie je žiadne svetlo. 😱 Sadenice sú jednoducho všade, veľmi zavadzajú a zároveň nemajú ideálne podmienky na rast. To spôsobí, že sú krehké, slabé, vyhúknuté a poliehavé. Mnohokrát bojujem ešte aj s plesňami, ktoré ich ohrozujú. Do tohto zmätku sa pripoja aj mušky smútivky, ktoré sa začnú liahnuť z výsevného substrátu. Jednoducho jarná záhradkárska idylka ako maľovaná. 😁

Rastlinky cibuľky po vyklíčení na okennej parapete. Za pár dní budú vyhúknuté a slabé a veľká časť z nich zahynie.

Následné otužovanie sadeníc je kapitola sama o sebe. Počas pracovného týždňa odchádzam veľmi skoro ráno do práce. V tomto čase je obvykle ešte zima a nemôžem sadenice vyniesť z domu o šiestej ráno, lebo by zamrzli. Naviac keby aj bolo ráno teplejšie a začala by som ich nosiť von, tak mi zase ujde autobus 😓 Z práce sa vraciam poobede, za šera a to už otužovanie nemá žiadny význam. Moje otužovanie sadeníc prebieha len počas víkendu. Je nedostatočné, a čo si budeme nahovárať z mojich sadeníc vonku prežijú len tí najväčší bojovníci. Potrebovala som nejaké praktické a šikovné riešenie tohto môjho problému. 

Náhoda chcela, že som objavila veľmi zaujímavú metódu zimného výsevu semienok. Prišlo mi to ako dar z jasného neba, keď som ju na internete našla. Zimný výsev semienok je metóda, ktorú vyvinula Trudi Davidoff a píše o nej na svojich stránkach wintersown. 

Čo to vlastne ten zimný výsev semien je.

Zimný výsev je proces klíčenia semien vonku, ešte počas zimy. Regulácia tepla a svetla je ponechaná na prírodu. Po vysiatí semienka vyložím von na dvor, aby mi nezaberali vo vnútri miesto. Nemusím k tomu dokupovať žiadne drahé vybavenie ako sú pestovateľské svetlá, tepelné podložky a súpravy na klíčenie semien. Nemám žiadne starosti s krehkými a neduživými sadenicami.

Semienka si vysejem do miniatúrnych skleníkov, ktoré si vyrobím z plastových obalov z fliaš na nápoje, plastových misiek zo zeleniny predávanej v hypermarketoch a podobne. Jedinou podmienkou je aby bol materiál priehľadný a aby mal drenážne a vetracie otvory. Po vysiatí semienok do takto pripravených skleníkov, ich vyložím do záhrady, do snehu a mrazu. Nemusím sa o ne starať. Polieva ich príroda, keď do miniskleníkov sneží a prší. Len čo sa začne na jar otepľovať, semená budú klíčiť vlastným tempom, rovnako ako v prírode. 

Výhody zimného výsevu.

  • za najväčšiu výhodu pre mňa považujem úsporu miesta. Už mi nebudú zavadzať v obývačke sadenice od polky februára - do polky júna. Semienka idú hneď po vysiatí von.
  • nemáme v dome kopec smútiviek z výsadbového substrátu
  • nemusím kupovať žiadne špeciálne vybavenie, ani drahé pestovateľské lampy
  • úspora energie, pretože nie je potrebné svietiť na sadenice 12 hodín denne
  • sadenice nie je potrebné otužovať pretože už rastú vonku
  • sadenice sú zdravé, odolnejšie a robustnejšie, čo zvyšuje ich šancu na prežitie po vysadení do záhrady
  • s výsevom sa dá začať naozaj veľmi skoro (dokonca už v decembri po zimnom slnovrate, ale tento termín v našej oblasti nie je ideálny) Najvhodnejší čas na zimný výsev u nás je po Novom roku.

Kedy je čas zimného výsevu.

Jedna z vecí, ktorá ma na zimnom výseve semien najviac očarila je, že nemusím sledovať žiadne dátumy výsevu. Už žiadne také ako vysiať 3, 5, 6..... týždňov pred dátumom posledného mrazu v mojej oblasti. Čiže žiadne výsevné harmonogramy, ktorých by bolo potrebné sa obávať. Internetové zdroje uvádzajú, že so zimným výsevom semien je možné začať už od zimného slnovratu (21. december). Toto, ale v mojej oblasti nie je veľmi vhodný termín. December býva ešte veľmi teplý, a semienka vďaka tomu môžu vyklíčiť. Keď sa v januári následne ochladí, tak sadenice zamrznú. Preto je najvhodnejšie so zimným výsevom semien počkať až po novom roku, keď už začne konečne riadne mrznúť. Prvé semienka začnú takto klíčiť začiatkom marca, keď sa začne pomaly otepľovať. 

Vhodné semienka na zimný výsev.

Na zimný výsev je potrebné použiť vhodný typ semien. Ideálna je mrazuvzdorná zelenina ako je špenát, bôb, skoré a neskoré kapustovité, cibuľa, šalát. Z kvetov letničky a trvalky. Môj zoznam vysiatych semien metódou zimného výsevu je spísaný v príspevku Osevný plán pre január 2021.

Výroba mini skleníka:

Pre zimný výsev sa používajú tzv. "mini skleníky", ktoré je potrebné si vyrobiť vlastnoručne z plastových obalov z fliaš na nápoje, plastových misiek zo zeleniny predávanej v hypermarketoch a podobne. Čiže zrecyklujem už použité plastové obaly na niečo užitočné 👍

Fotopostup na výrobu mini skleníka:
Na výrobu mini skleníka potrebujem fľašu z priehľadného plastu, nôž, nožnice, lepiacu pásku, sviečku, kovový drôtik, kliešte, výsadbový substrát a semienka.
  1. Na dne fľaše som prepichla drenážne otvory na odtok prebytočnej vody. Najskôr som sa pokúšala  vyvŕtať ich ostrým nožom, ale hrozilo mi, že si pri tom amputujem všetky prsty 😂 Ukázalo sa, že prepálenie dierok rozžeraveným drôtom je najbezpečnejší spôsob. 



  2. Fľašu som potom rozrezala po obvode na polovicu. Ale nie úplne asi 3 cm som nechala v celku, aby to fungovalo ako "pánty" na viečku.


  3. Naplnila som miniskleník výsevným substrátom približne do výšky 8cm. Dostatočná hrúbka substrátu je dôležitá, pretože takto vysiate semienka zakorenia hlboko. Takže potrebujú dostatok priestoru na rozvinutie svojich korienkov. Dobre som substrát poliala a nechala prebytočnú vodu odtiecť.  


  4. Potom som na povrch navlhčeného substrátu vysiala semená. Treba si dať pozor na príliš hustý výsev. Pokiaľ sú semená vysiate príliš husto, veľmi zle sa od seba oddeľujú priesady pri výsadbe. Zasypala som vrch semien výsadbovým substrátom a ešte raz poliala.



  5. Označila som si, čo som vysiala. A hlavne nezabudla odstrániť vrchnák z fľaše aby mohol prúdiť vzduch do vnútra. 

  6. Na uzavretie skleníka som nasadila naspäť vrchné odrezané veko a prelepila lepiacou páskou, aby mi ich neodfúkol vietor.

  7. Takto vysiaty skleník som vyniesla na dvor. Skleníkom som našla pekné miesto v závetrí, kde na ne bude svietiť slniečko počas jasných dní. V podstate už sa one netreba viac starať, pokiaľ sú na mieste, kde na skleníky môže pršať a snežiť. Týmto sa zabezpečí rastlinkám dostatok vlahy. Ale pokiaľ nie je dostatok zrážok je dobré ich raz do týždňa skontrolovať a poliať. To že je v miniskleníkoch sucho sa dá zistiť podľa toho, že na stenách nie je viditeľná vyzrážaná para. 



Jediná údržba, ktorú na jar priesady v skleníkoch vyžadujú je zabezpečiť, aby sa  neprehriali a neuschli. Takéto miniskleníky sa môžu na slnku naozaj veľmi prehriať a rastliny v nich sa môžu "uvariť". Preto je potrebné ich dobre odvzdušniť. Dá sa to urobiť zväčšením vetracích otvorov, alebo otvorením horných častí miniskleníkov. Na noc je samozrejme znovu potrebné skleníky zavrieť. Pokiaľ sa v priebehu jari ešte veľmi ochladí, je dobré ich na noc zakrývať netkanou bielou textíliou.  Hneď ako bude vhodná doba je potrebné vysadiť priesady do záhrady.  Keď majú sadenice 1-2 pravé listy je čas ich vysadiť. Nie je potrebné ich otužovať, pretože už rastú vonku.

Záhada zelenej a hnedej, alebo ako si vyrobiť kompost.

Keď som začínala s výrobou vlastného kompostu, strávila som mnoho času študovaním veľkého počtu internetových zdrojov na túto tému. Vo všetkých odporúčaniach sa so železnou pravidelnosťou opakovala rovnaká rada. Použi správny pomer zeleného a hnedého materiálu. Na základe tejto rady som musela nájsť odpovede na nasledovné otázky:
  • Čo je to ten zelený a hnedý materiál?
  • Aký je jeho správny pomer?
  • Je táto rada pre mňa vôbec užitočná?

Kompostová kopa

Zelený a hnedý materiál čo to vlastne je?

Rozdelenie na zelený a hnedý materiál je celkom výstižné. Hnedý je akýkoľvek hnedý rastlinný materiál, ktorý zahŕňa opadané lístie, suchú trávu, drevo, papier a slamu. Zelený je akýkoľvek zelený rastlinný materiál a to čerstvo pokosená tráva, čerstvo vytrhaná burina, čerstvé odrezky rastlín a väčšina kuchynského odpadu.

Vďaka tomuto zjednodušenému rozdeleniu na zelené a hnedé je tento princíp ľahšie pochopiteľný. Zelený materiál obsahuje vyššiu hladinu dusíka (N) a hnedý materiál zas vyššiu hladinu uhlíka (C).

Ako zelené rastliny starnú (schnú), postupne strácajú dusík a zároveň hnednú. Počas sezóny majú zelené listy vysokú hladinu dusíka, ale keď na jeseň zhnednú, hladina dusíka v nich klesne. Stane sa z nich hnedý materiál, ktorý má vyšší obsah uhlíka.

Ako som, ale zistila rozdelenie na zelené a hnedé je trochu zavádzajúce. Len podľa farby surovín sa obsah dusíka stanoviť nedá. Napríklad hnoj je v kategórii hnedej alebo zelenej? Podľa farby je hnedý, ale podľa hladiny dusíka je zelený. Takže pokiaľ by som pridala do kompostu hnoj, musím ho brať ako zelenú zložku. To isté platí aj pre odpad z kávy. Káva je hnedá, ale obsahuje vysoké hladiny dusíka preto sa v komposte ráta medzi zelené suroviny.

Záverom je, že pravidlo zelenej a hnedej nemusí vždy fungovať. Hnedé môžu byť zelené, zelené môžu byť hnedé. Myslím, že v tom začína pekný zmätok a pre nováčika v kompostovaní duplovane.
Jesenné lístie - hnedý materiál s vysokým obsahom uhlíka (C)

Ako teda kompostovať- správny pomer C:N

Všeobecné pokyny pre výrobu kompostu (horúci proces) obvykle odporúčajú, aby som zmiešala zelenú a hnedú v správnom pomere. Pretože pokiaľ dosiahnem správny pomer surovín, kompost sa počas tlenia zahreje na vysokú teplotu (cca 70°C) a je skôr pripravený na použitie. Pri týchto teplotách sa zlikviduje aj väčšina semien burín, ľkodcov, prípadne aj nejaké patogény. Odporúčanie pre ideálny pomer zvyčajne znie takto:

C:N je 30:1

To znamená, že správny pomer C:N je 30 dielov uhlíka a 1 diel dusíka. Toto odporúčanie je pre mňa, ako bežnú záhradkárku veľmi ťažko realizovateľné.
Každá ingrediencia má totiž svoj vlastný pomer C:N. Napríklad konský hnoj má pomer uhlíka a dusíka približne 25:1. Jesenné lístie má pomer 30-80:1, v závislosti od veku a typu listov. (Odkaz pod článkom obsahuje zoznam pomerov C:N pre bežné prísady používané v komposte.) Odhadovanie správneho množstva dusíka a uhlíka v jednotlivých materiáloch je podľa mňa príliš komplikované a to, že by sa mi podarilo trafiť správny pomer je veľmi nepravdepodobné. Neviem si predstaviť ako budem analyzovať zloženie obsahu jednotlivých zložiek 😳


Prečo je pomer C:N taký dôležitý?

Správny pomer je dôležitý pokiaľ potrebujeme - chceme robiť tzv. komopstovanie za horúca. Kompostovanie je proces pri ktorom mikroorganizmy degradujú organickú hmotu pridanú na hromadu kompostu. Tieto mikróby majú základné požiadavky na jedlo rovnako ako aj my. Ukázalo sa, že najlepšie rastú, keď je pomer uhlíka k dusíku 30:1.

Správny pomer uhlíka a dusíka robí mikróby šťastnými 😁 a rýchlo sa množia. Rýchlo množiace sa mikróby spôsobia, že proces kompostovania prebehne rýchlo a kompostová kopa sa rýchlo zahreje na požadovanú teplotu. Pre rýchly kompost je teda dôležité dodávať mikróbom správny pomer uhlíka a dusíka.
Kuchynský odpad "tzv. zelený materiál" s vysokým obsahom dusíka (N)

Čo sa stane ak nie je správny pomer C:N?

Mikróby nebudú také šťastné a kompostovaný materiál sa nerozloží tak rýchlo. Kompostovanie prebieha dlhšie a pri nižších teplotách. Je to úplne bežné, hlavne v mojom komposte a taktiež to nie je žiadna tragédia 😁
Na to aby som si vyrobila kompost vôbec nepotrebujem správny pomer C:N. Správny pomer potrebujem len vtedy keď chcem kompost vytvoriť veľmi rýchlo.



Vo videu je môj 5 mesiacov starý kompost pripravovaný metódou za studena.

Realita môjho kompostovania.

Pre mňa ako bežného záhradkára je veľmi ťažké dosiahnuť správny pomer materiálu. 
Po prvé, odkiaľ mám zistiť či moje opadané lístie má pomer 30:1 alebo 80:1? 
Po druhé málokedy mám k dispozícii naraz, v rovnakom čase správne ingrediencie.
Väčšina zelených surovín je k dispozícii v lete. Väčšina hnedých surovín je k dispozícii na jar a na jeseň. Niektoré zdroje odporúčajú skladovať hnedé suroviny, kým nezhromaždím dostatok zelených surovín, a potom ich použiť. To je určite možnosť riešenia, ale:
po tretie chce to oveľa viac práce a 
po štvrté tiež voľný priestor na skladovanie, ktorý nemám.
Realita je taká, že keď pridám na kompostovú kopu zelený a hnedý materiál, priebežne ako ho mám k dispozícii a občas ho premiešam a otočím aj tak skončím s kompostom. Je to len pomalší proces, ale konečný výsledok je aj tak výborný. Jednoducho som si prestala robiť kompostovanie komplikovaným a zaťažovať sa správnymi pomermi uhlíka a dusíka. 😉

Odkazy:

1. Priatelia zeme: http://www.priateliazeme.sk/spz/ako-kompostovat/kompostovacie-suroviny#skladovanie-surovin