Záhon pri plote

Toto leto nadišiel čas spraviť niečo s naším záhonom pri vstupnom chodníku do dvora. Svoj niekdajší lesk stratil už dávnejšie. Kedysi býval husto posadený levanduľou. Podmienky pre levanduľu tam sú veľmi dobré. Slnečné miesto a pôda chudobná na živiny. Že sa jej tam darilo bolo vidieť podľa toho aká bola hustá a krásne kvitla. Ale tým, že záhon je dosť úzky a z dvoch strán vybetónovaný tak pôda pri tuhších mrazoch veľmi ľahko premrzne a žiaľ jednú chladnú zimu to levanduľa nevydržala a zamrzla. Od vtedy sa nič zaujmavejšie na záhon nevysadilo. Ostali len rozchodníky a burina.
Foto z 1. júla 2018
Rozchodníkom sa tam veľmi darí, sú nenáročné na živiny a majú radi slnko zhoda s levanduľou. Ale na rozdiel od nej sú mrazuvzdorné. Preto som sa rozhodla, že rozchodníky na záhone zostanú, pretože vidieť, že im toto miesto prospieva. Ale samotné rozchodníky sú nudné, je to len veľa zelených listov, ktoré rozkvitnú až koncom leta. Preto som premýšľala čím ich doplniť a rozvrhnúť jednotlivé rastliny tak, aby vždy niečo počas sezóny kvitlo.
Voňavé floxy, spomienka na letné prázdniny u mojej babky

Kritériá pre záhon:
  • nenáročný na údržbu (naozaj mám dosť povinností, aj keď záhradníčenie je hobby, ale treba byť ekonomický čo sa týka času)
  • kvitnutnutie počas celej sezóny
  • podľa možnosti aby kvety počas kvitnutia voňali
  • pritiahnuť kvetmi opeľovačov
  • mrazuvzdornosť aby nebolo potrebné na zimu záhon zakrývať, viď prvé kritérium nenáročnosť na údržbu
  • samozrejme skrášliť počas jari a leta tie pusté betónové dlažby v našom dvore a tiež aj u susedov
Riešenie prišlo, keď som na nejakom záhradníckom blogu našla informáciu, že ľaliovky sú rastliny múdreho ale lenivého záhradníka :) Hovorím si výborne mám prvú doplnkovú rastlinu k rozchodníkom.

  • Ľaliovky vyžadujú plné slnko až polotieň (splnené)
  • úrodnú stredne vlhkú pôdu (to bude treba vyriešiť)
  • mrazuvzdorné
  • intenzívna vôňa počas kvitnutia
  • nenáročné na starostlivosť
  • už sú v inej časti záhrady (kultivar HYPERION) a viem určite, že vyššie uvedené podmienky spĺňajú stačí ich presadiť a rozmnožiť.
  • priťahuje motýle
  • kvitne v júni pokiaľ s budú pravidelne odstraňovať odkvitnuté kvety tak sa môže trochu kvitnutie predĺžiť.
Ďalším favoritom sú floxy, sú mojou nostalgickou spomienkou na moje letné prázdniny u babky. Tiež ich mala vysadené na vstupnom záhone pri dome. Dodnes keď si k nim privoniam pripomenú mi leto a nádherný čas prázdnin v záhrade. 
  • Vyžadujú slnko - pokiaľ sú na slnečnom stanovišti tak bohato kvitnú a nádherne sladko voňajú 
  • kvitnú v júli až auguste, čiže preberú štafetu po ľaliovkách
  • majú podobné nároky na pôdu ako ľaliovky
  • sú vysoké a zakryjú škaredý plot od susedov
  • tak isto ako ľaliovky už ich mám v inej časti záhrady a aspoň si vyskúšam to čo chcem už dlhšie a to rozmnožiť ich pomocou odrezkov.
Na jar bežne na tomto záhone kvitnú tulipány, narcisy, nejaké iskerníky takže tieto tam tiež ostanú. To znamená kvitnutie naozaj po celú sezónu. Hlavne nekomplikovať si prikrývanie záhonu čečinou alebo lístím na zimu. Musela by som ich niekde zháňať a to už narúša môj hlavný zámer nízke nároky na údržbu.




Jednoduchý slezový sirup proti kašľu

Leto prináša množstvo kvetov a vôní - ale ako zachytiť ich skvelú chuť a liečivé účinky. V hlave mi veľmi dlho vŕtala myšlienka vyrobiť si slezový sirup. Malo to však jeden veľký háčik účinné slizovité zložky obsiahnuté v sleze sú termosenzitívne a preto slez nemôžeme uvariť klasicky ako sa to pri bylinkových sirpoch robí. Domáci slezový sirup bol pre mňa jednoducho výzva.
Slez Maurský je v našich klimatických podmienkach jednoročná rastlina (ale všimla som si, že niektoré rastliny v našej záhrade vydržia aj 2 roky) V Stredomorí a v severnej Afrike odkiaľ pochádza je to trvalka. Môže dorásť až do výšky 1,5 metra ako uvádzajú múdre zdroje, ale ja ho mávam aj vyšší. 
Slez maurský - hlavné obsahové látky sú antokyány a to malvidín a jeho glykozid malvín, sliz a triesloviny. Jeho liečivé účinky sú známe už od staroveku. 

Mária Trebenová vo svojom Zdraví z božej lekárne špeciálne odporúča slez pri zahlienení pľúc, zápale priedušiek, kašli, zápale mandlí a hrtanu. Ale tiež upozorňuje na to, aby sa nezničili slizovité látky je potrebné robiť zo slezu studený nálev.

Sirup šitý na mieru pre krehké kvety slezu

Ako to najlepšie urobiť a zachovať pritom jeho liečivé účinky? Skombinovala som hrejivé slnečné lúče s  maceráciu kvetov slezu v mede.


Tradičný recept na višňový sirup


Recept, ktorý používam na prípravu višňového sirupu je veľmi starý. Podľa neho pripravovala višňový sirup ešte moja prababka. Dnes sa táto metóda bežne nepoužíva. Príprava sirupu podľa tohto receptu trvá sedem dní. Aby som bola presná sedem dní je potrebné kvasiť višne na slniečku, nie je potrebné ho sedem dní miešať :)
Višňový sirup
Recept:
  • Zrelé čerstvé višne sa zbavia kôstok a s niekoľkými roztlčenými kôstkami nechajú kvasiť týždeň na teplom slnečnom mieste.
  • Predtým sa môže doliať aj trochu vody, aby bolo viac šťavy. 
  • Po týždni sa šťava scedí. 
  • Na každý liter šťavy sa počíta 80dkg cukru. 
  • Šťava sa prevarí s cukrom, pena sa zbiera a horúca šťava sa naleje do zohriatych fliaš. 
  • Sterilizujeme 10 minút.


Kvasenie višní
Dôležité je nájsť na záhrade pre pohár s višňami naozaj slnečné miesto. Vďaka dostatku slnečného žiarenia višne nesplesnivejú a pekne kvasia. Poháre vždy na noc odkladám do altánku pod strechu, aby mi do nich v noci nenapršalo. 
Môj tip na dokonalé letné osvieženie je zaliať si višňový sirup dobrou minerálkou. Ideálne je pokiaľ máte niekde v blízkosti minerálny prameň. My si chodievame nabrať za týmto účelom "Štefánika" na Sliač.


Višňové rezy

Tento rok máme višní neúrekom. Už sme zásobený višňovou šťavou, aj višňovým džemom. Višňovú bublaninu pečiem hádam každý druhý deň. Stále hľadám nejaké nové nápady na spracovanie višní. Pri listovaní Slovenskej ľudovej kuchárky od Žely Inoveckej (rok vydania 1940) som natrafila na nasledovný recept na višňové rezy.

Vopred upozorňujem, že to nie je žiadny diétny koláčik, ale riadna kalorická bomba. Najlepší je na druhý deň, keď trochu postojí (pokiaľ z neho niečo zvýši). Myslím si, že práve vďaka toľkému maslu, je na druhý deň šťavnatý a voňavý.

Potrebujeme:
  • 250g zmäknutého masla
  • 5 žĺtkov
  • 200g práškového cukru
  • trochu citrónovej kôry
  • sneh z 2 bielkov
  • 280g múky
  • 1/2 balíčka prášku do pečiva
Postup:
Vymiešame spolu maslo a cukor do peny. Potom zamiešame 5 žĺtkov a trochu citrónovej kôry. Pridáme múku zmiešanú s práškom do pečiva a na záver pridáme sneh z dvoch bielkov. Cesto sa vleje do pomasteného, múkou vysypaného plechu, posype čerešňami a pečie vo vyhriatej rúre (180°C). 




Ríbezľová šťava

Myslím si, že ríbezle patria k povinnému inventáru každej ovocnej záhrady.
Dôvod je takýto: obsahujú významné množstvo ovocných kyselín, vitamínu C, pektínu, rutínu a biologicky účinných farbív.
Čerstvé aj konzervované ríbezle možno použiť pri liečbe horúčkových ochorení a zápalových sta­voch.
Moja babka ich mala plnú záhradu, vždy cez letné prázdniny keď sme sa u nej zišli vnúčatá zo všetkých kútov Slovenska, tak sme ich pomáhali oberať. Bývalo nás 5 párov rúk a aj tak sme ich oberali hádam aj týždeň každý deň. Babka z nich varila džem, vyrábala ríbezľovú šťavu, mušt a dedko zas ríbezľové víno. Dodnes mám v pamäti tie slnečné prázdninové dni, oberanie a odšťavovanie ríbezlí na ručnom mlynčeku. Každý chvíľu mlynčekom krútil, kým ho ruky nezačali bolieť :D

Toľko super vlastností tie ríbezle majú, ale čo s nimi keď sú také kyslé, že sa nedajú jesť.
Pre mňa sú príliš kyslé, dokonca aj do džemu. Ale predsa len existuje jeden môj obľúbený spôsob spracovania ríbezlí. Je ním ríbezľový sirup, alebo šťava. Pripravujem ju z kvasených ríbezlí podľa receptu moje babky. Zvyčajne ju vypijeme ešte v lete do zimy nám nikdy nevydrží.

Recept:
1kg ríbezle (roztlačené)
800 g cukru
Očistené ríbezle sa roztlačia a nechajú 3 dni kvasiť na slnku. Potom sa šťava precedí cez čistú utierku a v studenej šťave sa rozpustí cukor. Šťavu  nalejeme do fliaš. Fľaše dobre zatvoríme. Sterilizujeme 1/2 hodiny a z vody vyberieme fľaše až keď voda vychladla.


Je potrebné nájsť poháru s ríbezľami dostatočne slnečné miesto. Čím viac slniečka svieti na ovocie, tým je väčšia istota, že ovocie nesplesnivie.