Moje veľkolepé plány ružovej záhrady

Už od leta si lámem hlavu nad tým, akých "susedov" vysadím k mojim ružiam stolistým. Nápadov by bol samozrejme kopec, ale mnohé nie sú vzhľadom k svetelným podmienkam na záhone realizovateľné. A niektoré nie sú realizovateľné vôbec. :)
Pri plánovaní ružového záhona som do úvahy zahrnula  nasledovné faktory: 
  • V prvom rade svetelné podmienky. Tento ružový záhon je čiastočne zatienený stromami a priame slnko tam svieti len doobeda.
  • Ruža stolistá  (Rosa Centifolia Prolifera de Redoute), ktorá je tam vysadená kvitne len jeden krát počas sezóny. Kvitnúť začína na prelome mája a júna a kvitnutie trvá približne 3 týždne. Preto ju chcem doplniť ďalšími kvitnúcimi trvalkami, ktoré preberú štafetu keď odkvitne.
  • Plánujem doplniť na záhon dostatočné množstvo pôdopokryvných trvaliek, ktoré by vyplnili voľné miesta a nerástla tam toľko burina. Jednoducho, aby bol čo najľahšie udržiavateľný.
  • Vybrať a rozvrhnúť jednotlivé rastliny tak, aby na záhone počas sezóny vždy niečo kvitlo.
Nie som žiadny záhradný designer a preto som si pomohla inšpiráciou na internete. Vzhľadom k tomu, že ruža stolistá je ruža historická rozhodla som sa pre klasiku overenú časom o ktorej si myslím, že sa k nej hodí. Moja voľba padla na spoločnú výsadbu ruží (stolístky), šalvie, levandule a geránia. Je to veľmi príjemná zostava, od pôdopokryvného geránia až po  šalviu, ktorá vnáša do kompozície vertikálne členenie. Ja som, ale tiež k tejto zostave prispela svojou troškou a pridala som ešte clematis. A to hneď dva. Doplnila som ich hlavne kvôli tomu, že ruža stolistá kvitne len krátko začiatkom leta. Obidva klematisy kvitnú počas sezóny dva krát najskôr koncom jari a druhé kvitnutie je niekedy na prelome augusta a októbra. Plus okrasné cesnaky, ktoré kvitnú na jar. Tieto sú zároveň výborným spoločníkom pre ruže, pretože odpudzujú niektorých škodcov. 
Pozrime sa bližšie na kandidátov, ktorých som si vybrala:

Clematis 

 clematis Little Mermaid
 Celé leto som pokukovala po dvoch kultivaroch plamienkov a nevedela sa rozhodnúť, ktorý si vybrať. Teraz na jeseň mali v záhradníctve zľavy a tak som veľmi nepremýšľala a zobrala som obidva. Ide o kultivary Little mermaid a Patricia Ann Frattwel. Či to bola dobrá kúpa, alebo unáhlené rozhodnutie ukáže až nasledujúca sezóna. 
Čo sa týka strihania oba kultivary patria do skupiny č.2. Návodov na údržbu je na internete množstvo napríklad tu  tu tu a tu. Musím si ich starostlivo preštudovať, pretože nemám s týmto typom plamienkov skúsenosti. Ich strih je komplikovanejší, a zdroje na internete popisujúce ich strih si trochu odporujú. Podľa všetkého títo moji dvaja fešáci na jar kvitnúť nebudú, lebo ešte nebudú mať staršie výhony. Zakvitnúť by mali, až v polke leta na nových výhonoch. Budem musieť byť s nimi trpezlivá . Plamienky budú v nasledujúcej sezóne kvitnúť málo ak vôbec rozkvitnú. Na druhej strane keď sa s nimi naučím pracovať, mali by kvitnúť 2x počas sezóny a to bol jeden z hlavných dôvodov pre ktoré som si ich vybrala.

Šalvia hájna

šalvia hájna- Schneehugel
Zaujal ma kultivar Schneehugel, ktorý kvitne bielymi kvetmi. Má svetlozelené aromatické lístie. Kvitne od júna do augusta a dorastá do výšky 50 cm. Pri pravidelnom odstraňovaní odkvitnutých kvetov kvitne až do jesene. Priťahuje včely a motýle, jednoducho ideálny sused pre ruže.

Geránium


Mám záujem o konkrétny kultivar a to Rozanne. Je to jedinečný kultivar a to hlavne z hľadiska dĺžky kvitnutia. Energická a odolná trvalka s fialovo-modrými kvetmi. Ja od nej očakávam dôkladné pokrytie pôdy, aby neostalo žiadne miesto pre burinu. A tiež čo najdlhšie kvitnutie. Tak uvidíme, som zvedavá, ale v prvom rade ju musím zohnať.





 Ruža stolistá
Stolístku som zasadila už túto jar. Ale koncom augusta som ju musela presadiť, lebo mala málo miesta. Myslím si, že aj preto má veľmi málo nových výhonov. V podstate nestoja ani za reč. To znamená, že pokiaľ nedorastú a nezdrevnatejú, tak stolístka bude kvitnúť máličko. No nič zase to chce iba trpezlivosť.











Levanduľa úzkolistá
Levanduľu som sadila a aj presádzala spolu s ružami. Ale ako jediná vyzerá, že na rok by už mohla trochu viac kvitnúť. Hlavne ju nesmiem zabudnúť začiatkom marca ostrihať. Pre istotu ju na zimu zakryjem, aby mi nezamrzla. Už sa nám to pár krát stalo.

Pripravila som si pre názornejšiu predstavu koláž rozmiestnenia jednotlivých rastlín. A aj preto aby som približne vedela koľko kusov z ktorého druhu si zadovážiť. Ale kým sa všetky  rozrastú, tak ako si to predstavujem, tak to bude trvať skoro dva roky. Tomu sa hovorí ťažko skúšaná trpezlivosť 😁


Klasika domácej lekárničky - hojivý kostihojový balzam a olej

Plán kvitnutia záhonu pri plote na rok 2019

Záhon pri plote, pokiaľ budem trochu zveličovať je momentálne môj najväčší záhradný projekt. V prípade, že neberiem do úvahy pestovanie zeleniny 😃. Jeho veľkosť nespočíva, ale v jeho rozlohe, keďže záhon je celkom malý.  Široký je len 60cm a dlhý približne 20 metrov. Jeho veľkosť beriem skôr v tom, že som sa celkom nadrela pri zúrodňovaní jeho pôdy. Pôda je tam ťažká, ílovitá, nepriepustná a keď preschne tak je tvrdá ako betón. Preto som sa rozhodla prekopať ju do väčšej hĺbky uvolniť a prevzdušniť čo najhlbšie a časť nahradiť substrátom zo záhradníctva. Plus kompostovaním "in-situ". Moje hĺbkové kopanie sa nezaobišlo od komentárov okolia v zmysle či kopem studňu, prípadne či sa chcem prekopať do Austrálie. Inak mám pocit, že smerom kolmo cez stred Zeme je oproti Slovensku Nový Zéland a nie Austrália 😀. Ale overovať či mám pravdu sa mi nechce 😛
Okolo tohto záhonu chodíme celá rodina denne, dokonca aj naši susedia za plotom. Preto by som rada naplánovala výsadbu tak aby nás kvitnúce kvety tešili čo najdlhší čas počas vegetačnej sezóny. Má to však niekoľko zádrhov. 
Páčilo by sa mi keby, kvety na záhone kvitli čo najskôr. Začiatok vegetačnej sezóny je približne niekedy v marci. Pre toto ročné obdobie nie je výber kvetov až taký pestrý, ale niečo som si predsa len vybrala. Najskôr som zvažovala marcové snežienky, ale nakoniec som sa rozhodla pre krokusy. Myslím, že trochu farby namiesto bielych snežienok prinesie po zime viac radosti. Vybrala som si jemnučké pastelové odtiene modrej a krémovo žltej. Veľmi som to s cibuľkami neprháňala vôbec neviem odhadnúť nakoľko sa totiž v nasledujúcich sezónach rozrastú ľaliovky.
V apríli sa dá už celkom slušne farebne odviazať. Najskôr som myslela že, vymením všetky tulipány čo už na záhone sú a pripravím nejakú novú farebnú paletu. Ale nakoniec som mala celkom významné dôvody, pre ktoré som to neurobila. Jednak som objavila krásny obrázok mixu rôznych druhov tulipánov ktorý ma očaril. Inšpiroval ma a tak si doplním na záhon len zopár kusov tulipánov vo fialovej a ružovej farbe, ktoré mi k dosiahnutiu tejto farebnej palety chýbajú.  V druhom rade keby som mala kúpiť dostatočné množstvo nových cibuliek tulipánov tak pravdepodobne skrachujem 😥. Nemenej dôležitý dôvod je ten, že pokiaľ sa mi rozrastú ľaliovky, tak na tulipány neostane veľa miesta. Nebudem mať pre tulipány, ale ani krokusy miesto. Budem si musieť ešte premyslieť, v akom rozsahu dovolím ľaliovkám ovládnuť priestor. Pretože som ich vysadila s myšlienkou aby sa čo najviac rozrástli. Aby s údržbou záhonu bolo čo najmenej starostí. Ale pokiaľ nechám ľaliovky úplne rozrásť, tak prídem o kvitnúce cibuľoviny v čase marec až máj. Rozhodovanie bude veru ťažké!

Máj je na záhone v znamení kvitnúcich kríkov. Predpokladám, že určite budú doznievať kvety niektorých tulipánov. Ale v hlavnej úlohe budú kríky. Kríky boli na záhone vysadené už dávnejšie, skôr ako som sa na ňom začala realizovať ja. Všekty kvitnú bielymi kvetmi. Neviem či bude s nimi kvitnúť ešte aj zlatý dážď nechám sa prekvapiť. Snáď len budem musieť ustriehnuť kalinu aby mi ju nežrali vošky ako tohto roku. 

V júni prichádza na scénu hlavná hviezda tohto predstavenia a to ľaliovka konkrétne kultivar HYPERION. Priznám sa, že pre mňa nie je ani tak zaujmavá svojími kvetmi však také obyčajné žlté. Ale TÁ VÔŇA! Jej vôňa je pre mňa tak krásna, že sa už teraz neviem dočkať kedy ju znovu ucítim. Pokúsim sa urobiť všetko preto, aby mi vydržala kvitnúť čo najdlhšie. To znamená každý deň obrať odkvitnuté kvety. Myslím si, že je to veľmi malá cena za tú nádheru.


Hlavnú sezónu ovládne ružová farba. Rozchodníky síce začnú veľmi pomaličky rozkvitať koncom augusta, ale aj tak bude na záhone prevládať ružová farba ľalioviek konkrétne kultivar Final Touch. A ďalší môj voňavý obľúbenec flox.  Problém sa môže vyskytnúť akurát u rozchodníkov, pretože ich budem musieť na začiatku sezóny vykopať, preriediť a zmladiť a znovu zasadiť. Pevne verím, že tento zásah prežijú bez výraznejšej ujmy.

Záver sezóny bude patriť opäť kríkom, ale teraz nebudú kvitnúť ale sfarbia sa ich listy a plody, možno budú ešte krajšie ako na jar. Rozchodníky pokiaľ prežijú moju starostlivosť by mali byť v plnom kvete.

Záhon pri plote

Toto leto nadišiel čas spraviť niečo s naším záhonom pri vstupnom chodníku do dvora. Svoj niekdajší lesk stratil už dávnejšie. Kedysi býval husto posadený levanduľou. Podmienky pre levanduľu tam sú veľmi dobré. Slnečné miesto a pôda chudobná na živiny. Že sa jej tam darilo bolo vidieť podľa toho aká bola hustá a krásne kvitla. Ale tým, že záhon je dosť úzky a z dvoch strán vybetónovaný tak pôda pri tuhších mrazoch veľmi ľahko premrzne a žiaľ jednú chladnú zimu to levanduľa nevydržala a zamrzla. Od vtedy sa nič zaujmavejšie na záhon nevysadilo. Ostali len rozchodníky a burina.
Foto z 1. júla 2018
Rozchodníkom sa tam veľmi darí, sú nenáročné na živiny a majú radi slnko zhoda s levanduľou. Ale na rozdiel od nej sú mrazuvzdorné. Preto som sa rozhodla, že rozchodníky na záhone zostanú, pretože vidieť, že im toto miesto prospieva. Ale samotné rozchodníky sú nudné, je to len veľa zelených listov, ktoré rozkvitnú až koncom leta. Preto som premýšľala čím ich doplniť a rozvrhnúť jednotlivé rastliny tak, aby vždy niečo počas sezóny kvitlo.
Voňavé floxy, spomienka na letné prázdniny u mojej babky

Kritériá pre záhon:
  • nenáročný na údržbu (naozaj mám dosť povinností, aj keď záhradníčenie je hobby, ale treba byť ekonomický čo sa týka času)
  • kvitnutnutie počas celej sezóny
  • podľa možnosti aby kvety počas kvitnutia voňali
  • pritiahnuť kvetmi opeľovačov
  • mrazuvzdornosť aby nebolo potrebné na zimu záhon zakrývať, viď prvé kritérium nenáročnosť na údržbu
  • samozrejme skrášliť počas jari a leta tie pusté betónové dlažby v našom dvore a tiež aj u susedov
Riešenie prišlo, keď som na nejakom záhradníckom blogu našla informáciu, že ľaliovky sú rastliny múdreho ale lenivého záhradníka :) Hovorím si výborne mám prvú doplnkovú rastlinu k rozchodníkom.

  • Ľaliovky vyžadujú plné slnko až polotieň (splnené)
  • úrodnú stredne vlhkú pôdu (to bude treba vyriešiť)
  • mrazuvzdorné
  • intenzívna vôňa počas kvitnutia
  • nenáročné na starostlivosť
  • už sú v inej časti záhrady (kultivar HYPERION) a viem určite, že vyššie uvedené podmienky spĺňajú stačí ich presadiť a rozmnožiť.
  • priťahuje motýle
  • kvitne v júni pokiaľ s budú pravidelne odstraňovať odkvitnuté kvety tak sa môže trochu kvitnutie predĺžiť.
Ďalším favoritom sú floxy, sú mojou nostalgickou spomienkou na moje letné prázdniny u babky. Tiež ich mala vysadené na vstupnom záhone pri dome. Dodnes keď si k nim privoniam pripomenú mi leto a nádherný čas prázdnin v záhrade. 
  • Vyžadujú slnko - pokiaľ sú na slnečnom stanovišti tak bohato kvitnú a nádherne sladko voňajú 
  • kvitnú v júli až auguste, čiže preberú štafetu po ľaliovkách
  • majú podobné nároky na pôdu ako ľaliovky
  • sú vysoké a zakryjú škaredý plot od susedov
  • tak isto ako ľaliovky už ich mám v inej časti záhrady a aspoň si vyskúšam to čo chcem už dlhšie a to rozmnožiť ich pomocou odrezkov.
Na jar bežne na tomto záhone kvitnú tulipány, narcisy, nejaké iskerníky takže tieto tam tiež ostanú. To znamená kvitnutie naozaj po celú sezónu. Hlavne nekomplikovať si prikrývanie záhonu čečinou alebo lístím na zimu. Musela by som ich niekde zháňať a to už narúša môj hlavný zámer nízke nároky na údržbu.




Jednoduchý slezový sirup proti kašľu

Leto prináša množstvo kvetov a vôní - ale ako zachytiť ich skvelú chuť a liečivé účinky. V hlave mi veľmi dlho vŕtala myšlienka vyrobiť si slezový sirup. Malo to však jeden veľký háčik účinné slizovité zložky obsiahnuté v sleze sú termosenzitívne a preto slez nemôžeme uvariť klasicky ako sa to pri bylinkových sirpoch robí. Domáci slezový sirup bol pre mňa jednoducho výzva.
Slez Maurský je v našich klimatických podmienkach jednoročná rastlina (ale všimla som si, že niektoré rastliny v našej záhrade vydržia aj 2 roky) V Stredomorí a v severnej Afrike odkiaľ pochádza je to trvalka. Môže dorásť až do výšky 1,5 metra ako uvádzajú múdre zdroje, ale ja ho mávam aj vyšší. 
Slez maurský - hlavné obsahové látky sú antokyány a to malvidín a jeho glykozid malvín, sliz a triesloviny. Jeho liečivé účinky sú známe už od staroveku. 

Mária Trebenová vo svojom Zdraví z božej lekárne špeciálne odporúča slez pri zahlienení pľúc, zápale priedušiek, kašli, zápale mandlí a hrtanu. Ale tiež upozorňuje na to, aby sa nezničili slizovité látky je potrebné robiť zo slezu studený nálev.

Sirup šitý na mieru pre krehké kvety slezu

Ako to najlepšie urobiť a zachovať pritom jeho liečivé účinky? Skombinovala som hrejivé slnečné lúče s  maceráciu kvetov slezu v mede.


Tradičný recept na višňový sirup


Recept, ktorý používam na prípravu višňového sirupu je veľmi starý. Podľa neho pripravovala višňový sirup ešte moja prababka. Dnes sa táto metóda bežne nepoužíva. Príprava sirupu podľa tohto receptu trvá sedem dní. Aby som bola presná sedem dní je potrebné kvasiť višne na slniečku, nie je potrebné ho sedem dní miešať :)
Višňový sirup
Recept:
  • Zrelé čerstvé višne sa zbavia kôstok a s niekoľkými roztlčenými kôstkami nechajú kvasiť týždeň na teplom slnečnom mieste.
  • Predtým sa môže doliať aj trochu vody, aby bolo viac šťavy. 
  • Po týždni sa šťava scedí. 
  • Na každý liter šťavy sa počíta 80dkg cukru. 
  • Šťava sa prevarí s cukrom, pena sa zbiera a horúca šťava sa naleje do zohriatych fliaš. 
  • Sterilizujeme 10 minút.


Kvasenie višní
Dôležité je nájsť na záhrade pre pohár s višňami naozaj slnečné miesto. Vďaka dostatku slnečného žiarenia višne nesplesnivejú a pekne kvasia. Poháre vždy na noc odkladám do altánku pod strechu, aby mi do nich v noci nenapršalo. 
Môj tip na dokonalé letné osvieženie je zaliať si višňový sirup dobrou minerálkou. Ideálne je pokiaľ máte niekde v blízkosti minerálny prameň. My si chodievame nabrať za týmto účelom "Štefánika" na Sliač.


Višňové rezy

Tento rok máme višní neúrekom. Už sme zásobený višňovou šťavou, aj višňovým džemom. Višňovú bublaninu pečiem hádam každý druhý deň. Stále hľadám nejaké nové nápady na spracovanie višní. Pri listovaní Slovenskej ľudovej kuchárky od Žely Inoveckej (rok vydania 1940) som natrafila na nasledovný recept na višňové rezy.

Vopred upozorňujem, že to nie je žiadny diétny koláčik, ale riadna kalorická bomba. Najlepší je na druhý deň, keď trochu postojí (pokiaľ z neho niečo zvýši). Myslím si, že práve vďaka toľkému maslu, je na druhý deň šťavnatý a voňavý.

Potrebujeme:
  • 250g zmäknutého masla
  • 5 žĺtkov
  • 200g práškového cukru
  • trochu citrónovej kôry
  • sneh z 2 bielkov
  • 280g múky
  • 1/2 balíčka prášku do pečiva
Postup:
Vymiešame spolu maslo a cukor do peny. Potom zamiešame 5 žĺtkov a trochu citrónovej kôry. Pridáme múku zmiešanú s práškom do pečiva a na záver pridáme sneh z dvoch bielkov. Cesto sa vleje do pomasteného, múkou vysypaného plechu, posype čerešňami a pečie vo vyhriatej rúre (180°C). 




Ríbezľová šťava

Myslím si, že ríbezle patria k povinnému inventáru každej ovocnej záhrady.
Dôvod je takýto: obsahujú významné množstvo ovocných kyselín, vitamínu C, pektínu, rutínu a biologicky účinných farbív.
Čerstvé aj konzervované ríbezle možno použiť pri liečbe horúčkových ochorení a zápalových sta­voch.
Moja babka ich mala plnú záhradu, vždy cez letné prázdniny keď sme sa u nej zišli vnúčatá zo všetkých kútov Slovenska, tak sme ich pomáhali oberať. Bývalo nás 5 párov rúk a aj tak sme ich oberali hádam aj týždeň každý deň. Babka z nich varila džem, vyrábala ríbezľovú šťavu, mušt a dedko zas ríbezľové víno. Dodnes mám v pamäti tie slnečné prázdninové dni, oberanie a odšťavovanie ríbezlí na ručnom mlynčeku. Každý chvíľu mlynčekom krútil, kým ho ruky nezačali bolieť :D

Toľko super vlastností tie ríbezle majú, ale čo s nimi keď sú také kyslé, že sa nedajú jesť.
Pre mňa sú príliš kyslé, dokonca aj do džemu. Ale predsa len existuje jeden môj obľúbený spôsob spracovania ríbezlí. Je ním ríbezľový sirup, alebo šťava. Pripravujem ju z kvasených ríbezlí podľa receptu moje babky. Zvyčajne ju vypijeme ešte v lete do zimy nám nikdy nevydrží.

Recept:
1kg ríbezle (roztlačené)
800 g cukru
Očistené ríbezle sa roztlačia a nechajú 3 dni kvasiť na slnku. Potom sa šťava precedí cez čistú utierku a v studenej šťave sa rozpustí cukor. Šťavu  nalejeme do fliaš. Fľaše dobre zatvoríme. Sterilizujeme 1/2 hodiny a z vody vyberieme fľaše až keď voda vychladla.


Je potrebné nájsť poháru s ríbezľami dostatočne slnečné miesto. Čím viac slniečka svieti na ovocie, tým je väčšia istota, že ovocie nesplesnivie.