V zime, keď sa v záhrade toho veľa nedeje a mám viac voľného času rada si prezerám obrázky z krásnych záhrad. Natrafila som pri tom na tento nádherný záber trvalkového záhonu z Wynyard Hall. Už ho viac nedokážem pustiť z hlavy. Táto fotografia je výborná inšpirácia pre trvalkový záhon s ružami, vhodný na slnečné miesto. Mám v záhrade záhon, kde by táto výsadba fungovala úplne perfektne. Idem sa pozrieť trochu bližšie z ktorých rastlín je tento trvalkový letný záhon vysadený. Plánujem si podľa neho vytvoriť vlastný návrh trvalkového záhonu.
Ružová ruža
Ružová ruža, ktorá je na obrázku je "óstinka" Gertrude Jekyll. Táto ruža patrí k najznámejším z ruží Davida Austina a svoje meno dostala podľa nemenej známej záhradníčky a záhradnej dizajnérky Gertrude Jekyll. Nepochybujem o tom, že je to krásna ruža. No na ružových fórach medzi pestovateľmi sa o nej šepká, že je veľmi náchylná na choroby, predovšetkým na plesne. Momentálne vôbec nemám v pláne ju pestovať.
kríčková ruža Comte de Chambord
Na mieste, kde plánujem realizovať rovnakú výsadbu ako je na obrázku už mám vysadenú kríčkovú ružuComte de Chambord. Pre mňa je zaujmavosťou, že práve Comte de Chambord je jedným z rodičov ruže Gertrude Jekyll. Rozdiel medzi potomkom a rodičom je hlavne v ich zdraví. Comte de Chambord je nádherná portlandská damascénska ruža s veľmi intenzívnou damaškovou vôňou. Prvý krok mám vlastne vybavený. Ružová ruža už rastie na mieste.
Návrh trvalkového záhonu s ružami
Trvalkami na obrázku sú modré stračonôžky (Delphinium) a okrasná šalvia.
Delphínium - varieta Black Knight, alebo po našom čierny rytier. Pokiaľ dobre vidím na obrázku sú s čiernym aj bielym stredovým očkom. Musím uznať, že varieta Čierny rytier je vážne dosť pôsobivá. Úplne super je to, že vôbec nebude problém ju zohnať je celkom dobre dostupná v záhradníctvach. Naviac stračonôžky sa ľahko pestujú, takže sa bude záhon dobre udržiavať.
Poslednou trvalkou je ružová okrasná šalvia Amethyst. Ružových šalvií býva v ponuke záhradných centier zvyčajne dostatok. Plánujem, ale zohnať presne tento kultivar. Medzi ružovými šalviami patrí k "topke". Má veľmi dlhú dobu kvitnutia a je tiež remontantná. Získala ocenenie AGM (Award of Garden Merit) za vytrvalosť v kvitnutí a stálosť farieb, odolnosť voči chorobám, poveternostným vplyvom a nízkou náročnosťou pestovania.
Už aby tu bola jar, aby som mohla začať s výsadbou. Zatiaľ mám aspoň uložené tieto poznámky, aby som do jari nezabudla, že čo som si to vlastne naplánovala 😉
August je vynikajúci mesiac pre výsadbu tých druhov zeleniny, ktoré ešte stihnú dozrieť do prvých mrazov. Tento mesiac je ako "druhá jar". August je výborný predovšetkým na výsev listovej zeleniny, pretože ju tak nedevastujú škodci ako sú skočky a rôzne húsenice. Žiaľ slizniaky sú aktívne aj v tomto období, takže je potrebné byť voči nim v strehu.
U mňa je ale každoročný problém v tom, že záhradu práve v tomto mesiaci nemôžem využiť na plno. Pravidelne každý rok v prvej polovici augusta odchádzame na dva týždne na dovolenku. Ak aj vysadím nejaké priesady, pokiaľ na ne nedohliadam zvyčajne ich v mojej neprítomnosti zožerú slizniaky.
Poďme sa teda pozrieť čo všetko by som mohla v našich podmienkach vysadiť v auguste. A na to, čo v skutočnosti stihnem vysadiť a ako to dopadne keď nad priesadami nedržím dva týždne ochrannú ruku.
Kôpor vysadený prvý augustový tyždeň, odfotený o tri týždne neskôr.
Môj osevný plán na august:
Predpestovanie sadeníc:
prvý augustový týždeň čakanka, buľvový fenikel (tzv. florentský),
v polovici augusta šaláty, orientálna listová zelenina (všelijaké tie čínske kapusty, mizuny, mibuny atď) rukola, vodnica, reďkovka, špenát.
Ako som už spomenula vyššie august je výborný na výsadbu rukoly, orientálnej listovej zeleniny a špenátu. Pokiaľ chceme zberať úrodu ešte v priebehu jesene je potrebné vysadiť ich ešte v prvej polovici mesiaca. Výsev v druhej polke mesiaca predstavuje získanie priesad, ktoré plánujeme nechať prezimovať počas zimy a budú predstavovať náš zdroj vitamínov počas zimy.
Ďalej môžeme vysadiť:
trebuľka, koriander, kôpor, rukolu, špenát, pre jesennú úrodu
sadenice akéhokoľvek šalátu do polovice augusta, pre výsadbu v septembri a pestovanie pod textíliou v zime
špenát, jarná cibuľka, kapusta pre prezimovanie
Výsev priamo vonku: je totožný s predpestovaním sadeníc, len je potrebné začať minimálne o týždeň skôr ako v prípade sadeníc.
Jedna z troch sadeníc čínskej kapusty, ktorá prežila moju dvojtýždňovú dovolenku. Ostatné zožrali slimáky
Pred dovolenkou som stihla priamo vysiať šalát a kôpor. Z priesad som vysadila ázijské kapusty pekingskú a pak choi. Kým som bola na dovolenke tak slizniaci zožrali všetky priesady pak choi a nechali mi tri priesady pekingskej kapusty. Prekvapivo sa slimáky nepustili do kôpru. Ďalším prekvapením bol šalát, ktorý som našla trochu udusený burinou, ale slizniaci si ho nevšimli, takže počas jesene budeme mať čerstvý šalát zo záhradky.
Nové priesady čínskej kapusty vysiate 24. augusta. Foto 1. septembra
Fialový záhon, je časť okrasnej záhrady na ktorej plánujem pokračovať s postupnými úpravami v priebehu nasledujúcich sezón. S nejakými zmenami som začala už v minulom roku (2019). Vysadila som na záhon niekoľko nových ruží, geránií a okrasných cesnakov.
Allium Purple Sensation
Ale poďme pekne od začiatku...
V súčasnosti sú dve obdobia v sezóne keď je tento záhon celkom zaujímavý.
Prvým zaujímavým obdobím je čas približne od polky apríla do polky mája keď kvitnú tulipány, celá záplava tulipánov.
Tulipány - Darwinove hybridy
Hlavná sezóna je v júni, keď kvitnú ruže. Alebo by aspoň mala byť, len to už vlastne zopár sezón neplatí. Čajohybridné ruže, ktoré na záhone rastú už "melú z posledného". Mimo týchto dvoch veľmi krátkych období, je na záhone hlavne kopec buriny. Myslím, že nadišiel najvyšší čas na jeho obnovu.
Čajohybridné ruže, neznámy kultivar
Pre "renováciu" záhonu som si určila nasledovné ciele:
záhon má byť počas sezóny čo najdlhšie atraktívny - (premyslieť výsadbu na celú sezónu od jarných cibuľovín až po jesenné trvalky).
ľahko udržiavateľný, aby nebolo potrebné každú chvíľu pleť burinu. Toto by som rada vyriešila výsadbou pôdopokryvných trvaliek. Ktoré zároveň udržia záhon atraktívny aj keď už "hlavné hviezdy" záhonu odkvitnú.
držať sa zvolenej farebnej palety - záhon má pôsobiť počas sezóny čo najviac harmonicky. Toto sa pri momentálnej výsadbe, ktorá tam je, povedať nedá. Väčšina kvetov bola vysadená značne živelne, spôsobom, ktorý je bežný u drvivej väčšiny záhradkárov zasadím hocičo, hocikam, kde je práve voľné miesto. Potom to zvyčajne aj tak vyzerá. 😁
Farebnú paletu, ktorú som si vybrala je v odtieňoch fialovej, modrej, vínovej a bielej. Kvety v týchto odtieňoch mám veľmi, rada a aj napriek tomu ich v záhrade veľa nemáme. Týmto záhonom to trochu napravím.
Záhon je v polotieni a myslím si, že v polotieni tmavo sfarbené kvety lepšie prosperujú, pretože ich tak nepáli poludňajšie slnko.
Pri výbere rastlín musím vychádzať predovšetkým zo svetelných podmienok, ktoré na záhone vládnu.
Orientačný nákres polohy Fialového záhona
Tie sú nasledovné:
Záhon má tvar poloblúka a nachádza sa v čiastočnom tieni mangnólie. Otvorený je zo severnej strany. Preto tam nie je v priebehu dňa veľa slnka. Najviac svetla má v zime a skoro na jar kým nedorastú listy na magnólii a okolitých stromoch. Aj keď to nevyzerá veľmi priaznivo na pestovanie ruží, na záhone nie je celodenný tieň. Ale tzv. pohyblivý tieň, ako mení slnko počas dňa polohu mení sa aj svetlo na záhone. Takže nejaké priame slnečné lúče na záhon určite dopadajú.
Práve pre nedostatok svetla sa tam veľmi nedarí čajohybridným ružiam, ktoré sú na záhone vysadené. Na druhej strane nechcem tam pestovať len tieňomilné trvalky. Takže ma čaká zopár sezón experimentov a skúšania, ktorým rastlinám miestne podmienky vyhovujú a ktorým nie. Je to výzva, ale veľmi sa na to teším.
Po veľmi dlhom čase sa začínajú pomaličky do slovenských záhrad vracať staré - historické ruže našich prastarých mám. V čase keď ma staré ruže doslova očarili a potrebovala som nejaké informácie o ich pestovaní, zháňala som všetky možné materiály a zmienky o nich. Je celkom škoda, že o historických ružiach v slovenčine nenájdeme prakticky žiadne informácie. Veľmi som potrebovala nejaké informácie a rady o ich pestovaní. Bola som vtedy "ružový nováčik" a naozaj by mi veľmi pomohla akákoľvek zmienka o tom ako sa o ne starať. Tento text je vlastne prehľadom všetkého čo som o historických ružiach zistila. Chcem upozorniť na to, že nie som žiadny odborník v danej problematike, sú to len moje poznámky o tom čo som zistila a spracovala podľa svojich vedomostí.
Ružová história
Z môjho pohľadu historické ruže predstavujú všetko čím ruže sú. Krásnu a silnú vôňu, zložité kvetinové formy, ladný rastový zvyk a pôsobivé farby. Historické ruže nie sú čajohybridy, preto potrebujú iný druh starostlivosti, ale nie komplikovanejší. V podstate najväčšie rozdiely oproti plošne pestovaným čajohybridom sú v spôsobe strihu historických ruží a ich širokým možnostiam tvarovania.
Ruža galská - Cardinal de Richelieu
Čo sú historické ruže?
Sú to všetky ruže, ktoré boli vyšľachtené pred rokom 1867. Prečo je časovým medzníkom práve tento rok? Dôvod je jednoduchý v tomto roku bola verejnosti prvý krát predstavená ruža La France. Pýtate sa prečo je taká špeciálna práve táto ruža? La France nie je len taká "hocijaká ruža".
Kultivar ruže La France je považovaný za prvú čajohybridnú ružu na svete. Označuje časový medzník medzi dvomi obdobiami šľachtenia ruží. Medzník medzi ružami historickými a ružami modernými. Všetky ruže, ktoré boli vyšľachtené pred La France sú historické a všetky, ktoré boli vyšľachtené neskôr ako La France sú moderné ruže.
Hybridizérom ruže La France je Jean Baptiste Guillot. To, čo v tom čase La France odlišovalo od ostatných ruží, a čím bola výnimočná je kvet s vysokým stredom. Dnes je táto forma kvetu spájaná práve s čajohybridmi. Názov Hybrid Tea (čajohybrid) v skutočnosti pochádza zo spojenia názvov tried jej rodičov hybrid perpetual a tea rose.
Historické ruže predstavujú veľkú a rozmanitú skupinu ruží, ktorú som rozdelila na dve podskupiny:
-staroveké ruže -staré záhradné ruže
Staroveké ruže
sa pestovali v Európe dlho pred koncom 17. storočia. Pôvod starovekých ruží siaha ďaleko do minulosti. Dávno pred obdobím, keď bola v Európe prvýkrát predstavená čínska ruža (Rosa Chinesis) roku 1792. Čínska ruža bola prvou ružou, ktorá skutočne opakovala kvitnutie počas sezóny. V západnom svete to bolo do vtedy niečo nevídané, touto nevídanou ružou bol Old blush. Objavenie čínskej ruže opäť predstavuje medzník. Medzník medzi dvomi ružovými obdobiami starovekými ružami a starými záhradnými ružami.
Staroveké ruže z veľkej časti neopakujú (neremontujú) kvitnutie a staré záhradné ruže z väčšej časti áno. Prečo? Z dôvodu vplyvu čínskej ruže rosa chinesis na šľachtiteľské programy. S touto opakujúcou sa kvitnúcou schopnosťou sa ruže navždy zmenili, vznikli staré záhradné ruže a neskôr všetky naše moderné ruže.
Staroveké ruže (pred vplyvom čínskej ruže)
Alby
Centifolie
Galiky
Damascény
Machové
Portlandské (Damask Perpetual)
Staré záhradné ruže (ovplyvnené čínskou ružou)
Burbonské
Hybrid perpetual
Noisetky
Čajové
Čínske
Je pre mňa trochu nejasné kam patria skupiny ruží portlandských a damask perpetual, ale kvôli opakovaniu kvitnutia som ich zaradila k starým záhradným ružiam namiesto k starovekým. Neboli síce priamo ovplyvnené čínskymi ružami, ale dátum ich vzniku a ich vlastnosti sú podobné ako u starých záhradných ruží.
Toto je zopár informácií o histórii ruží všeobecne. Chcem zdôrazniť, že je to môj prehľad ružovej histórie. Nie som odborník na ruže a botanik by možno z tohto môjho elaborátu pravdepodobne odpadol :)
Zopár praktických postrehov
Staré záhradné ruže sa najlepšie využijú v neformálnych záhradách. Zvyčajne tvoria veľké kríky a majú trochu neusporiadaný rast. Nemajú tvrdé výhony rastúce priamo hore ako čajohybridné ruže, ale dlhé výhony, zvyčajne prehnuté do oblúkov, aké vidíme pri divo rastúcich ružiach. Počas sezóny ich kvitnutia sú celé obsypané voňavými kvetmi.
Spôsoby kvitnutia ruží
Ruže majú nasledovné spôsoby kvitnutia:
- Raz kvitnúce (zvyčajne začiatkom leta)
Ruže ktoré kvitnú opakovane môžu mať nasledovné spôsoby:
- kvitnú začiatkom leta, potom odpočívajú a znovu kvitnú
- kvitnú nepretržite.
Väčšina starých ruží spadá do prvých dvoch kategórií, ale niektoré čajové a čínske ruže budú súperiť s každou modernou ružou nepretržitou dobou kvitnutia.
Staré záhradné ruže je možné rezať do vázy, ale len s výnimkou niektorých hybrid perpetuals nedostanene dlhé stonky. Jednoducho staré záhradné ruže majú krátke stonky, z ktorých sa len ťažko uväzujú kytice. Najkrajšie sú keď ostanú na kríku. prípadne ich môžete nechať plávať v miske s vodou.
Farebné spektrum starých záhradných ruží je od bielej po tmavo červenú. Z palety chýbajú oranžové a žlté farby dnešných moderných ruží. Žlté odtiene starých ruží majú tendenciu ísť skôr k jemným pastelovým odtieňom maslovej, broskyňovej alebo marhuľovej. Na druhej strane sú zvyčajne veľmi voňavé a k dispozícií je široké spektrum vôní.
Odolnosť voči mrazu Ako skupina sú historické ruže mrazuvzdorné. Na druhej strane sa ich odolnosť kultivar od kultivaru samozrejme líšia. Tie ruže, ktoré majú v rodokmeni čajové alebo čínske ruže sú na chlad citlivé a počas našej stredoslovenskej zimy budú potrebovať ochranu.
Spôsob pestovania a starostlivosť
Historické ruže nevyžadujú špeciálnu starostlivosť. Väčšina z nich nemusí byť ani každý rok strihaná. Netreba si s ich strihom lámať hlavu, žiadne strihanie na päť očiek nad očkom smerujúcim smerom von z kríka :) Na druhej strane určite im prospeje ak sa po zime vystrihnú z kríka zamrznuté a poškodené výhony. Dlhé výhony je možné zavesiť, alebo uviazať, tento typ ruží je vhodný pre starú a zabudnutú techniku tzv. pegging. Ale to závisí od konkrétnej odrody a jej spôsobu rastu.
Veľmi často som sa stretla s informáciou, že historické ruže sú odolne voči chorobám. Nie je to vždy pravda. Niektoré odrody sú odolné a niektoré nie. Pri výbere je vždy potrebné prehodnotiť podmienky v oblasti, kde ich plánujeme vysadiť a v neposlednom rade aj vlastnosti danej ruže, ešte pred vysadením aby sme neboli sklamaný.
Ružový sirup patrí k rozmarným a delikátnym príchutiam leta. Chvíľku mi trvalo kým sa mi podarilo doladiť recept tak, aby som s ním bola spokojná. Ružový sirup, ktorý by si zachoval osviežujúcu a jemnú kvetinovú arómu a zároveň aby bol bez konzervačných látok, syntetických aróm a rôznych farbív. Pretože pokiaľ spĺňa tieto požiadavky má aj benefity pre zdravie:
osviežujúci a ochladzujúci účinok (v letných horúčavách)
vďaka bohatému obsahu antokyánov má antiage účinky (zjemňuje vrásky a nežiadúce pigmentácie)
zmenšuje stres a úzkosť a tým zlepšuje náladu
tiež pomáha pri žalúdočných ťažkostiach, nadúvaní a zápche
Popri jemnej ružovej vôni je pre mňa dôležitá aj výsledná farba sirupu. Nadarmo sa nehovorí, že jeme aj očami. Čerstvé ružové lupene majú nádherné odtiene od snehovo bielej až po temnú červenú. No žiaľ aj keby sme použili tie najčervenšie ruže na výrobu sirupu, tak jeho farba nebude veľmi zaujímavá. Vo výsledku dostaneme farbu čaju. Aby mal sirup krásny tmavočervený odtieň trochu som si pomohla. Samozrejme som zostala verná svojej eko-bio náture a farbivo je prírodné. Sirup som zafarbila obyčajnou cviklou (červenou repou). Množstvo cvikle je dostatočné aby dodalo sirupu krásnu červenú farbu, ale zároveň, aby neovplyvnilo výslednú chuť sirupu.
1 malá cvikla nastrúhaná na jemno, potrebujeme približne 2 čajové lyžičky cca 30g
Postup:
V hrnci rozpustite cukor vo vode. Priveďte k varu.
Pridajte jemne nastrúhanú cviklu. Varte približne 7 minút. Cukrový sirup získa z červenej repy tmavočervenú farbu. Keďže červená repa je chuťovo a vôňovo neutrálna, neovplyvní výslednú chuť ružového sirupu.
Pomocou sitka preceďte sirup do suchej a čistej nádoby. Varenú cviklu postláčajte chrbtom lyžice, aby ste z nej dobre vytlačili aj zbytky sirupu.
K tomuto horúcemu sirupu pridajte okvetné lístky ruží. Lístky zatlačte lyžicou do sirupu a skontrolujte, či sú všetky lístky ponorené do sirupu.
Nádobu so sirupom zakryte a nechajte vychladnúť na izbovú teplotu.
Po ochladení vložte nádobu so sirupom do chladničky a nechajte lúhovať 1-2 dni.
Po uplynutí tohto času, opäť preceďte cez čisté sitko a lupene ruží dobre pozatláčajte chrbtom lyžice, aby ste dôkladne extrahovali sirup.
Sirup prelejte do čistej a suchej fľaše, dobre uzavrite a skladujte v chladničke.
Takto pripravený sirup je možné použiť na prípravu ružovej limonády, ružového mlieka, či ružovej zmrzliny.
Damascénska ruža Ispahan
Ešte zopár poznámok k receptu. Množstvo ružových lupeňov v recepte je orientačné. Veľmi záleží od intenzity vône použitej ruže. Najradšej mám sirup z damascény Ispahan, alebo Rose de Rescht. Ale je možné použiť akúkoľvek voňavú ružu, ktorá nie je chemicky ošetrená. Množstvo ružových lupeňov je potrebné prispôsobiť podľa intenzity vôní svojich ruží a tiež svojim chuťovým preferenciám.
Určite ste si všimli, že okrem cukru nie sú v recepte použité žiadne konzervačné zložky (kyselina citrónová). Sirup je preto potrebné skladovať v chladničke a jeho trvanlivosť je takto približne 1 mesiac. Tento recept nie je vhodný na vytváranie zimných zásob. Ale pokiaľ vám chutí, nič vám nebráni pripraviť si ho v ktoromkoľvek období v roku. Stačí si teraz počas sezóny nasušiť ružové lupienky a môžete ich používať v recepte namiesto čerstvých. Voňavý čerstvo pripravený ružový sirup si môžete vychutnať kľudne aj na Vianoce. Mám to odskúšané recept vynikajúco funguje aj zo sušených ružových lupienkov. Akurát ich je potrebné použiť menej ako čerstvých - množstvo je zas potrebné prispôsobiť svojim chuťovým preferenciám.
Želám všetkým krásne leto a nech sa sirup podarí.
Ruže v kuchyni
V našich končinách používanie ruží v kuchyni nie je veľmi bežné. Ruže pre nás stredoeurópanov predstavujú príchuť kuchyne Orientu. Nájdeme ich v kuchyni stredného východu, Turecka v niektorých indických jedlách. V orientálnej kuchyni sú ruže bežné v sladkých aj slaných jedlách. Myslím si, že našej stredoeurópskej chuti budú ruže skôr vyhovovať v sladkej kuchyni.
Všeobecne môžem povedať, že ruže sa hodia k medu, orechom, jogurtu a letnému ovociu ako sú jahody, maliny, marhule...
Pridať popis
Ktoré ruže sú jedlé?
Odpoveď na túto otázku znie - všetky. Na varenie je možné použiť naozaj akékoľvek ruže, ktoré neboli chemický ošetrené. Dôležité je aby boli voňavé.
Možno by bolo zaujímavé na chvíľu sa pristaviť práve pri vôni ruží. Približne niekedy v polke 19. storočia, keď čajohybridy vytlačili z našich záhrad klasické historické ruže, vytratila sa z našich moderných záhrad aj ružová vôňa.
Čajohybridy vďaka svojej úžasnej vlastnosti opakovať kvitnutie počas sezóny postupne nahradili a vytlačili len raz kvitnúce, ale zvyčajne nádherne voňajúce všetky tie ruže stolisté, damascénske, ruže galské a alby. Preto pokiaľ poznáte len "mejnstrímové čajáky", je naozaj ťažké predstaviť si ružu, ktorej len jeden, jediný rozkvitnutý kvet na kríčku, voní tak silno, že cítite jeho vônu už zo vzdialenosti pol metra. Nie, nepreháňam naozaj existujú ruže, ktoré takto krásne silne voňajú.
Vôňa ruží sa zvyčajne vyjadruje na stupnici od 0 po 4
0 žiadna vôňa
1 slabá vôňa
2 stredná vôňa
3 silná vôňa
4 difúzna silná vôňa
Je potrebné si uvedomiť, že vôňa ruže môže počas dňa veľmi silne kolísať, ovplyvňuje ju teplota aj vlhkosť vzduchu. Ruža môže mať ráno vôňu 4 a popoludní len 1.
Na varenie sú vhodné ruže, ktorých vôňa je na hodnote 3 až 4.
Aj napriek tomu, že všetky ruže sú jedlé. Ja osobne dávam v kuchyni prednosť ružiam historickým, ktoré sa tradične, naprieč vekmi sa požívajú v kuchyni. Sú to nasledovné odrody ruží:
Damascénske.
Z tých známejších a dostupných kultivarov sú to legendárny Ispahan a Kazanlik (Trigintipetala), prípadne Rose de Rescht.
Ruža lekárska (Galica officinalis), u nás je možné nájsť aj voľne v prírode, nádherne voňavú, ale aj nebezpečne pichľavú Ružu previsnutú (Rosa pendulina) a ružu plazivú (Rosa arvina).
Na varenie používam len tieto staré historické ruže tzv. babkovské :) Podľa uhlu pohľadu som jednoducho ružový gurmán, alebo ružový snob. Môžete si vybrať :D
Bez syntetického postreku prosím
Najbezpečnejšie je používať ruže o ktoré sa staráme sami a presne vieme ako sa o ne staráme.
Rezané ruže kúpené v kvetinárstve sa nesmú spracovávať v kuchyni. Tieto ruže sú ošetrené takým jedovatým koktailom, že si to radšej ani nebudem predstavovať. Nechcem ich ani domov do vázy, nie to aby som si z nich ešte aj niečo uvarila.
Podobne je to aj s ružami vysadenými v záhrade. Odporúčam z nich variť až ďalšiu sezónu po výsadbe, pretože sa s nimi zvyčajne vo všetkých záhradníctvách zaobchádza rovnako - chemické postreky.
Pre ruže platí, že sú jedlé za predpokladu, že sú ekologicky pestované a nie sú striekané proti chorobám a škodcom. Ja sama verím len ružiam zo svojej vlastnej záhrady.
Zber ruží
V závislosti od konkrétnej odrody sa ružové kvety zbierajú počas hlavného kvitnutia. Približne od konca mája do septembra. Mnoho historických ruží kvitne iba raz (máj/jún). Tieto dni si jednoducho nesmiem nechať ujsť. Zber sa uskutočňuje ráno, keď uschne ranná rosa, ale slnko ešte nezohrialo kvety. Obsah éterického oleja je najvyšší práve ráno. Charakteristickú ružovú vôňu vyžarujú iba úplne otvorené kvety. Po odtrhnutí ružový kvet silne potrasiem, aby som z neho vytriasla hmyz.
Spracovanie čerstvých lupienkov
Pokiaľ sa okvetné lupene ruží nejdú hneď spracovať, môžu sa uložiť na chladnom mieste. Kvôli ďalšiemu spracovaniu sa okvetné lupienky opatrne vyberú z kvetného lôžka. V prípade hustých ruží môžu byť lupienky aj z lôžka odstrihnuté čistými nožnicami. Všeobecne sa odporúča časť lupienkov, ktorá bola v kvetnom lôžku odstrániť (biele, alebo žlté konce lupienkov), pretože môžu mať horkú chuť. Je potrebné ochutnať lupienky jednotlivých odrôd, ani jedna z odrôd, ktoré používam horké časti na lupienkoch nemá. Čerstvé okvetné líštky ruží by sa nemali umývať. Ale pokiaľ je to nevyhnutné umiestnite ich do sita a opláchnite studenou vodou a rozložte na kuchynskú uterku.
Sušenie ružových lupienkov
Sušené lupienky ruží sa na rozdiel od čerstvých lupienkov dajú zohnať aj u nás. Ale aj napriek tomu dávam prednosť vlastným. Dôvod je jasný, len pri vlastných ružiach viem ako som ich pestovala.
Zo sušených lupienkov je výborný ružový čaj, môže sa z nich uvariť ružový sirup v podstate sa fantázii medze nekladú. Na sušenie sa čerstvo zozbierané okvetné lístky ruží umiestnia vedľa seba tak aby sa neprekrývali. Môžete ich rozprestrieť na mriežku, alebo sušiace sito. Je potrebné ich počas sušenia niekoľko dní znovu a znovu otáčať, až kým nie sú úplne suché. Môžu sa samozrejme sušiť aj v sušičke, ale najlepšie si svoju farbu a vôňu zachovajú pomalým a jemným sušením na vzduchu. Po vysušení sa kvety naplnia do vzduchotesných sklenených nádob a skladujú v tme. Nádoby je potrebné poriadne uzavrieť aby sa do nich nedostal žiadny hmyz.
. Užite sú si krásne a voňavé ruže, čí už ich necháte kvitnúť v záhrade, alebo si ich spracujete v kuchyni. Nech vám robia radosť svojou vôňou a úžasnými kvetmi.
Fialkový sirup - recept
Opäť je tu ten čas v roku, keď si môžme pripraviť sezónne pochúťky z fialiek. Fialkový sirup, cukor, želé, fialkový med. Ja som sa rozhodla túto sezónu pre fialkový sirup. Je voňavý a sladký a pomáha pri boľavom hrdle a kašli. Fialkové kvety sú bohaté na vitamín C a rutín, ktorý je zas prospešný pre cievy.
Najviac trpezlivosti potrebujeme pri zbere kvietkov, práve ten je pri fialkách najprácnejší. Keď si nazbierame aspoň 3 plné hrste kvietkov, ďalší postup už je veľmi jednoduchý. Na fialkový sirup budeme potrebovať nasledovné:
Suroviny
3 plné hrste fialkových kvietkov (čím viac kvietkov máme tým intenzívnejšiu chuť a farbu sirupu dosiahneme)
1 chemicky neošetrený citrón
400 ml vody
400 g kryštálového cukru
Postup
1. Kvety fialiek nasypeme do sklenenej nádoby (ideálny je dostatočne veľký zaváraninový pohár) a nakrájame k nim polovicu citrónu. Z druhej polovice citrónu vytlačíme šťavu a tiež ju prilejeme do nádoby.
2. Nechajte zovrieť 400 ml vody a rozpustite v nej 400 g kryštálového cukru. Miešajte, kým sa cukor úplne nerozpustí, a potom nechajte trochu vychladnúť.
3. Teplú cukrovú vodu nalejte do nádoby na fialky, dobre premiešajte a nádobu prikryte čistou utierkou.
4. Nechajte 3 dni postáť, potom kvietky sceďte a sirup nalejte do vysterilizovanej fľaše. Skladujte v chladničke.
POUŽITIE
Fialkový sirup je výborný na osladenie čaju, kde okrem účinku proti kašľu pôsobí aj upokojujúco. Tiež si ho môžete zaliať minerálnou vodou a piť od smädu počas teplejších jarných dní.
Pokiaľ máte možnosť nazbierať si dostatočné množstvo fialiek, určite využite šancu na uvarenie tohto výborného sirupu. Ja som ho varila túto jar už druhý krát 😋
Ako pestovať hrášok na výhonky
O tom, že hrášok sa môže pestovať nielen pre chutné, sladké strúčiky, ale aj na výhonky som sa dozvedela len nedávno. Veľmi ma to zaujalo a rozhodla som sa, že to vyskúšam. Dôvodov je hneď niekoľko. Po zime je skutočne čerstvej zeleniny veľmi málo. Hráškové výhonky obsahujú množstvo výživných zložiek ako rastlinné bielkoviny a chlorofyl. Zastúpené sú v nich vitamíny A, B, C, E a minerálne látky ako horčík, fosfor, vápnik, železo. Zároveň je na nich skvelé to, že si môžeme na výhonkoch pochutnávať veľmi skoro, ešte dlho pred tým ako nám v záhradkách dozreje klasický hrášok.
Pestovanie hrášku na výhonky nie je náročné na priestor a môžu sa pestovať aj v črepníku pokiaľ nemáme k dispozícii záhradu. A to z jednoduchého dôvodu, približne raz do týždňa sa výhonky na hrášku odštiknú a hrášok preto nenarastie vysoký. Výhonky sa môžu pridávať nielen do šalátov a sendvičov, ale môžu sa aj tepelne upravovať. Ich chuť je podobná ako chuť hráškových strúčikov.
Výsev:
Najskôr som si predpestovala doma priesady. Hrášok na výhonky môžeme vysiať už začiatkom februára. Ja som použila sadbovač, do každej jeho bunky som vysiala po 3 hrášky. Zasypala substrátom a dôkladne poliala. Sadbovač s vysiatym hráškom som vyložila na okennú parapetu a pravidelne polievala. Pri polievaní je potrebné byť opatrný. Na jednej strane je dôležité, aby substrát nevyschol a na druhej aby neboli semienka premokrené, pretože potom je zaručené, že namiesto vyklíčnia zhnijú. Mám to overené 😊
Približne po dvoch týždňoch po vyklíčení sadeničky potrebujú viac plného svetla, ako teplo. Preto je potrebné ich vysadiť do skleníka, fóliovníka, alebo presunúť do pareniska. Ja nemám ani jedno z uvedeného, vysadila som ich priamo na záhon a prikryla netkanou bielou textíliou.
Konkrétne som ich vysadila ako obrubu k jahodám. Jednak preto, že mi to ušetrí miesto v záhrade. Naviac hrášok a jahody sú navzájom dobrý spoločníci a podporujú sa v raste. Kým začnú jahody vyháňať šlahúne, hrášok už bude dávno zjedený.